Výstava z projektu slovinských výtvarníkov, objekty a maľby (Stanica_CLASS)
Kurátorka: Jadranka Ljubičič, spolupráca: Jani Pirnat, Tomaž Furlan

Galapágy sú z tých ostrovných morí, ktoré ponúkajú rôzne asociácie. Prvá sa vzťahuje k Darwinovi, ktorý rozvinul svoju teóriu evolúcie na príkladoch druhov žijúcich na týchto ostrovoch. Druhá sa vzťahuje k pôvodným druhom a ich špecifickej adaptácii, ktorá niekedy vyzerá naozaj bizarne. Je to evidentné aj v slovinskom projekte Galapágy, v ktorom umelci Damijan Kracina a Vladimir Leben vytvorili groteskný animálny svet. Príbeh ich projektu sa začal ešte v roku 2004, po troch rokoch, reprízach v Slovinsku i zahraničí (takmer vyhrali účasť na benátskom bienále) sa výstava dostala aj do Žiliny.

Výstava sa koná s podporou Mesta Ľubľana a Ministerstva kultúry Slovinska a v spolupráci s Galériou Alkatraz. Galapagos Guide vydali Strip Core/Forum Ľubľana, Zavod O, Galerija Alkatraz, Damijan Kracina & Vladimir Leben. Umelci pridali do Darwinovej teórie novú dimenziu. Ten sa pokúsil potvrdiť svoje tézy porovnaním minulosti a súčasnosti, umelci vyrobili svoju víziu evolúcie, ktorá nekončí Homom Sapiens - obskúrnou deriváciou jeho Darwinovej teóriou a otázkou, či je ľudský druh skutočne dominantný a absolútny vo vzťahu voči zvieratám.
	Galapagos je multimediálny projekt, komplex prezentujúci vymyslený svet. Umelci ho naplánovali ako imagináciu s biosférou na základe demokratickej dohody. Vytvorili ho spontánne a s dôrazom na estetické kritériá. Galapágy sú miestom slobody, ustavičnej tvorivosti, rezervovaný pre súčasné i budúce zvieracie druhy. Nikto nevie bezpochyby predvídať vývoj evolúciu zvierat a tak sa nám otvára veľký priestor pre ľudskú predstavivosť.
	Vo svete, ktorý prichádza, a ktorého nehostinné prostredie nedá šancu ľudskému rodu prežiť, dá evolúcia zelenú rozvoju nových sofistikovaných zvieracích druhov. Damijan Kracina a Vladimir Leben premenili galériu na ZOO a snažia sa neasertívnou a vtipnou cestou upozorniť návštevníka na fakt, že svet je v nebezpečenstve. Umenie - rovnako ako väčšina vecí v rýchle sa meniacej súčasnosti - sa stalo vzdialeným od človeka. Ľudia už viac nemajú čas na reflexiu „veľkých príbehov”. V súčasnosti sme svedkami rozvoja, ktorý nás môže priviesť rýchlosťou svetla do nových dimenzií. Inštitúcia umenia - nemenej ako veda alebo technológie - sa stala súčasťou logiky neustáleho zlepšovania.
	Umelci sa pohybujú ako nomádi a hľadajú svoju cestu v pluralizme vyjadrenia. Hlboko liberalizovaná výpoveď, odkaz nesený hravo a s humorom, ktoré sú imanentnou súčasťou umenia, dnes rýchle miznú. Autori výstavy sa usilujú, aby sme sa smiali, a v rovnakom čase, cítili vinní a neistí pri pohľade na zvieratá zmenené na bezvýznamné nástroje v ľudských rukách. Zároveň, pri plánovaní budúcnosti nás stavajú do pozície slabých a bezmocných bytostí. Výstava Galapágy je jednoduchý a komplexná súčasne. Otvára hrací priestor každému, umožňuje vstúpiť do sveta umelcovej imaginácie, rovnako aj do našej vlastnej.

Súčasťou výstavy je dokumentárny film (15min.) Tomaža Furlana z Animal Tour 2005 (Škofja Loka - Split) a na mieste si môžete kúpiť knihu-katalóg GALAPÁGY-SPRIEVODCA s DVD.

www.kracina.com/
www.premoderno.com/leben
www.galapagos.si/
www.galapagos.si/stanica.htm

špeciálny hosť výstavy Galapágy
Julij Borštnik (Slo): Príbeh mandarínky
Výtvarník Julij Borštnik (víťaz ceny Essl Award 2005) vysvetľuje prostredníctvom komiks na stene príbeh mandaríniek - vzťah medzi spôsobom, ako sú mandarínky pre európsky trh produkované, šengenskou imigračnou politikou a obchodom s potravinami. Kapitalistický spoločenský poriadok ovplyvnil aj formu diela, cieľom je, aby bolo čo najevidentnejšie. Na vernisáži 8.12. ste mohli cestou k nákresu stretnúť kanón, ktorý mandarínky strieľal s presnosťou vďaka pohybovému senzoru.

„Toto je dôvod, prečo som vybral kanón na mandarínky. Mandarínka je komoditou bežného života, jeho produkcia a distribúcia je však prepletená s globalizovaným kapitalizmom. Mandarínka vystrelená na diváka spája tieto dva póly tej istej veci a snaží sa ho prebudiť z každodenného kľudu. Dobrý moment uvedomiť si, ako je zdanlivo slobodný človek zviazaný globálnou sieťou kapitalistickej produkcie,” dodáva Julij Borštnik.