Žilinské občianske združenie Truc sphérique, ktoré sa zaoberá aktivitami v kultúrnej a komunitnej sfére, operuje od roku 2003 v staničnej budove Žilina-Záriečie a v okolitých priestoroch pod žilinským Rondelom. Revitalizačné aktivity tejto neziskovej organizácie v budove stanice a jej okolí nemajú na Slovensku obdoby, svedčí o tom aj ich posledný projekt, stavba multifunkčnej sály nazývaná S2, teda druhá stanica.
Monumentálny kruhový nadjazd na okraji Žiliny premieňajú nadšenci pre kultúru na miesto nového stretávania ľudí, nielen z úzkeho okruhu milovníkov súčasnej kultúry. Aj vďaka funkčnej vlakovej zastávke a prostredníctvom dlhodobej snahy združenia upravovať a invenčne dotvárať okolie svojej Stanice je tento priestor známy aj medzi Žilinčanmi, ktorí sa výrazne nezaoberajú kultúrou. Aktivisti z Truc sphérique tvoria priestor európskeho formátu, nie svojou pompéznosťou, ale svojím konceptom, ktorý vnáša invenciu do priestorov ležiacich doteraz na okraji záujmu „vysokého“ umenia. Auditórium pod betónovým nadjazdom postavené z odpadu a prírodných materiálov je akiste najlacnejším kultúrnym stánkom v republike. Avšak dva prelínajúce sa valce zasunuté medzi pilier mostu, s fasádou z pivových prepraviek a vstupom z lodného kontajneru, pôsobia svojou štruktúrou a formou ladnejšie a estetickejšie než mnohé naše kamenné kultúrne stánky. Forma S2-ky však nie je tak dôležitá, vychádza zo stavebného materiálu a konštrukcie, ktoré robia tento priestor jedinečným v našej architektúre.
Ekologická a zároveň ekonomická architektúra, ktorá nezávisí na sofistikovaných a drahých technických zariadeniach a materiáloch, ale je skôr výsledkom práce a experimentovania s miestnym materiálom a predovšetkým odpadom, sa vo svete už dlhšiu dobu snaží vydobyť si rovnocenné miesto pri klasickom osvedčenom staviteľstve /1/. Na Slovensko sa taktiež dostáva nenápadne a doposiaľ nebola príliš medializovaná /2/, vo veľkej miere ju šíria odborníci zo Západu, Holandska či Nemecka, kde si ekoarchitektonické experimentovanie našlo svoje miesto už aj na univerzitách. Jeden z takýchto „putovných majstrov“ Holanďan Tom Rijven pomáhal a predovšetkým školil aj pri výstavbe S2-ky. Jeho skúsenosti s prácou so slamou a hlinou, znovuobjaveným stavebným a izolačným materiálom, využili pri riešení vnútornej izolácie priestoru.
Už samotný koncept sály, parazitujúcej na moste kruhového objazdu, je myšlienkou, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani významné svetové architektonické ateliéry /3/. Kontrast modernej plastovej štruktúry fasády a archetypálne pôsobiaceho hlineného povrchu vnútornej omietky, zastrešenej betónovým mostom nadjazdu, poskytuje návštevníkovi nevšedný zážitok. Estetika periférie, pestrosť pouličného umenia a industriálu sa stále viac dostáva do módy a svojou originalitou často zastiera aj čistý luxus tradičnej modernej a klasickej architektúry. S2-ka je samozrejme experimentom, pokusom, ktorý ešte stále prebieha, no už teraz o nej možno povedať, že je aj pozitívnym príkladom pre skutočne environmentálnu alternatívu, nielen pre tretí sektor.
Peter Szalay
Poznámky:
1 - Príkladom je jeden z priekopníkov tejto architektúry Michael Reynolds, ktorý už od konca šesťdesiatych rokov 20. storočia stavia svoje Earthships, domy z odpadových materiálov, a až v 21. storočí sa mu podarilo získať úradné povolenie pre tento druh architektúry. Viď: www.earthship.net
2 - Na Slovensku existuje niekoľko neziskových organizácií, ktoré sa venujú tomuto druhu architektúry. Jednou z najvýraznejších takýchto organizácii je združenie ArTUR, ktoré vedie napríklad projekt ekologickej farmy Brnov les a podieľalo sa aj na stavbe žilinskej Druhej stanice.
3 - Zaujímavým príkladom je riešenie priestoru pod diaľničným nadjazdom v holandskom meste Koog aan der Zaan od NL architects.
Vyšlo v časopise ARCH 10/2009: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.
Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať
