Minulosť povýšená na novú úroveň
Diela prvého prezentovaného autora, Nenada Brankovića, generujú veľmi špecifický typ neistoty. Pocit zastaveného času je ešte zvýraznený strnulými pohľadmi zobrazených ľudí, ktoré evokujú pocit finality a až morbídnym spôsobom nám dávajú najavo, že aj my sme koneční. Prostredníctvom jeho diel vstupujeme za hranice reality, do strnulého a temného medzisveta. Paranormálna aura je však v skutočnosti iba klam – obrazy sú bytostne ľudské, len ich obsah oslovuje tak hraničné emócie, že je pre nás prijateľnejšie vytesniť ich do sveta nadprirodzena. Navyše extrémne silný element náhody pri ich tvorbe spôsobuje, že sú vo svojej neprirodzenosti až príliš prirodzené. V istom zmysle fungujú ako projekčné plátno – fotografie, ktoré Branković používa sú viac či menej manipulované rozpúšťadlom. No obsahy, ktoré v nich vnímame my, sú odrazom nášho najhlbšieho vnútra. Multimediálna inštalácia Sound of Face / Face of Sound ako typické postmoderné dielo zapája do svojej hry aj diváka a sofistikovane prepája umelecké žánre, pričom zmazávaním rozdielov medzi tradičnými a novými médiami sa vzpiera definitívnemu, uzavretému významu.

Nenad Branković sa narodil v roku 1981 v meste Smederevo v Srbsku. V rokoch 2001 – 2007 študoval na Katedre grafického dizajnu na VŠVU v Bratislave. Vo voľnej tvorbe sa aktívne venuje grafike, typografii, maľbe, grafickému dizajnu, ilustrácii, zaoberá sa experimentálnymi technikami, knihárinou, väzbou, object trouvé a dvom hudobným dark ambient projektom - Metro spolu s Michalom Tornyaiom a vlastnému pod názvom Atranenia. Spolu s kolegom Ašotom Haasom vedie ateliér art&.

O galérii Plusmínusnula

Dôvodom vzniku galérie Plusmínusnula bola príležitosť - súkromný sponzor, ktorý chcel pre súčasné umenie venovať white cube v centre mesta, ale aj momentálna absencia podobného priestoru v Žiline. Zámerom galérie je fungovanie na otvorenej platforme prezentovania autorov a výstav v spolupráci s už existujúcimi inštitúciami, kurátormi, výtvarníkmi. Aktuálny výstavný plán ± 2012 je postavený na súčasných autoroch už etablovaných na výtvarnej scéne (sólo výstavy Milana Tittela, Mateja Gavulu a Petra Pisára), v kombinácii s mladými autormi (Jaroslav Kyša, Lucia Sceranková, Katarína Hrušková, Nenád Brankovič), ktorých program zapadá do koncepcie galérie prezentovať vizuálne a obsahovo príťažlivé projekty pre široké laické publikum ale i odbornú verejnosť a je čiastočne prepojený aj s významnými akciami, ktoré (spolu)organizujeme - Fest Anča (medzinárodný festival animovaného filmu - výstava Richarda Loskota), Prizma (konferencia Žilinskej univerzity s témou kultúrnej identity - výstava Martina Piačeka) a Memory Kontrol (konferencia a festival venovaný transformácii postkomunistických krajín), ktorý program galérie na rok 2012 uzavrie ambicióznou výstavou Loopholes to Happiness, do ktorej kurátori Maja a Roben Fowkes (translocal.org) vybrali diela umelcov zo strednej a juhovýchodnej Európy - Petra Feriancová, Adam Chodzko, Siniša Labrović, Ciprian Muresan, Csaba Nemes, Nada Prlja, Janek Simon, Péter Szabó, Katarina Šević.

Súčasťou vernisáže bude krst knižky BOOK(SA) z dielne Ateliéru 314 o doterajšej histórii streetart a graffiti sympózia Streetart Summit. Mini-portréty 37 účastníkov 8-mich sympózií na 92 stranách v originálnej forme - každý obrázok je zároveň snímateľná samolepka. Knižka sa bude dať v tento deň kúpiť za zvýhodnenú cenu 5,00 €.

V knižke nájdete mená: Admirál, Alice, Arial, Clock, Bassic 90, Biok, Bluer, Bones, Cke, Da Linka, Dzivana, Emilee, Enter, Garnart, Honet, Hush Hush, Kach, Kemo, Lena, Mandras, Mates, Mr. Day, Mr. Maroš, Mudrpudr, Osem, Pank, Pigment, Poch, Poet, Pyppo 314, Pure 728, Rado, Slaja, Trio, Vektor, Yana …

Krsny otec knižky: Peter (PANK) Trmos
Zostavili: Peter Dlhopolček a Zuzana Vinczeová

Vstup voľný.

Prvá správa znela: “Výtvarník Tomáš Rafa zrealizoval v stredu 30. novembra 2011 megabilboard na kontroverzný betónový “športový múr” v Michalovciach. Ten v roku 2009 oddelil michalovské sídlisko Východ od rómskej osady Angi mlyn. Oficiálne bol predstavený ako miesto športových aktivít, dodnes tam však športová aktivita nevznikla. Čerstvý držiteľ Ceny Oskára Čepana pre mladého umelca za rok 2011 preto na bilboarde použil štylizovaný farebný motív športujúcich siluet detí a mládeže s futbalovými loptami. Bilboardová tlač má dlžku spolu 96 metrov a je na takmer 3-metrovom múre z vonkajšej strany od osady Angi mlyn. Prvé reakcie miestnych obyvateľov sú pozitívne, rovnako Mesto Michalovce s realizáciou veľkorozmerného diela súhlasilo.”

V skutočnosti to však samozrejme bolo aj inak a nebolo cieľom projektu len “skrášliť” opustený betónový múr. Tomáš v rámci svojho projektu Nový nacionalizmus v srdci Európy bol už pri výstavbe nejedného múru a ďalších stretoch majoritnej časti obyvateľstva s “problémovou” minoritou na východe Slovenska. Na michalovskom “športovom múre” si s miestnymi chlapcami už pred dvoma rokmi zahral futbal v blate po výstavbe. Práve z tejto akcie pochádzal aj nápad na realizáciu veľkorozmernej tlače priamo na rovnakom mieste a pôvodný návrh predložený Mestu Michalovce bol fotozáznamom z tohto prvého športového zápasu.

Starosta, obecné zastupiteľstvo a zamestnanci mestského úradu v Michalovciach však (napriek pozitívnemu privítaniu) nesúhlasili a žiadali zmenu. Báli sa priznania, že múr tu stojí proti prechádzajúcim Rómom z osady a občania zo sídliska ním chránia svoj majetok a čistotu medzi blokmi. Mali sme tri možnosti - výlep zorganizovať ilegálne (ako neznámy autor pri nápise Prepáčte na múre v Ostrovanoch), projektu sa zriecť (a nechať celý problém tak) alebo pokračovať vo vyjednávaní, ktoré sa tak stalo jednou zo samostatných kapitol projektu. Emaily, v ktorých postupne mizli z fotografií rómske deti (a menili sa na biele tiene), mizli špinavé betónové steny (a menili sa na ultra-pestrofarebné plochy) a pribúdali štylizované lopty (a zdôrazňovali výlučný “športový” charakter grafiky), máme zachované a dokumentujú celý proces. Niet v nich nič šokujúce, len potvrdenie, že múry sú (ako hovorí Fedor Gál) najmä mentálne a ich fyzická podoba je traumou, s ktorou si nevieme rady.

Veľmi dobre to napísala aj Jana Močková v SME: Fikcia prekryla realitu….

Tomáš Rafa je výtvarník a dokumentarista, absolvent Akadémie umení v Banskej Bystrici a Akadémie krásnych umení vo Varšave, kde v súčasnosti pôsobí ako asistent. V rámci svojho dlhodobého projektu „Nový nacionalizmus v srdci Európy” nakrúca už niekoľko rokov sériu videí, v ktorých skúma problémy spolužitia menšiny s majoritou alebo hranice medzi patriotizmom a extrémizmom. Na jeho stránke, ktorá je hlavnou komunikačnou projektu nájdete viac než hodinu zostrihaného materiálu z Čiech, Slovenska, Poľska, Maďarska aj Švajčiarska.

www.newnationalism.eu

Projekt Športový múr sme produkčne zastrešili zo Stanice s podporou grantu Ministerstva kultúry SR v rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. Ďakujeme tiež za ochotnú spoluprácu a pomoc pri tlači a výlepe billboardu spoločnosti Gryf.

-

Zlá spoločnosť / Bad Society
Peter Kalmus, Michal Murin, Lucia Nimcová, Martin Piaček, Tomáš Rafa, Rafani, Peter Rónai, XYZ

Depozit / Deposit
Busty zakladateľov slovenskej štátnosti (rôzni autori, majetok SNM)
Peter Kalmus a Marcel Strýko vs. JUDr. Vladimír Mečiar

Kurátor: Fedor Blaščák

Výstava Zlá spoločnosť sa pohybuje v intenciách politickej a historickej reflexie obdobia 90-tych rokov na Slovensku. Je pokusom o zhodnotenie rôznych politicky angažovaných prístupov, na základe ktorých je, nie len v danom historickom kontexte (Slovensko, 90. roky, mečiarizmus etc.), možné rozlíšiť rôzne stratégie politicky angažovanej umeleckej praxe – napríklad explicitný komentár resp. akcia (Murin, Kalmus, Rafa, Rónai, Piaček) v kontraste k reflexívnemu, abstrahujúcemu a tým pádom aj všeobecnejšiemu vizuálne sprostredkovanému posolstvu (Rafani, Nimcová, XYZ). Samostatnou súčasťou výstavy je Depozit – archív dokumentov, ale tiež série búst Zakladatelia slovenskej štátnosti zo zbierky Slovenského národného múzea.

Pre porozumenie charakteru výstavy je dôležitý fakt, že je súčasťou širšie koncipovanej diskurzívnej platformy MEMORY KONTROL / MEČIARIZMUS, ktorej rovnocennou súčasťou sú tiež diskusie, divadlo (instantná opera Lesť rozmyslu), oral historický výskum a texty.

Video Erika Bartoša z otvorenia výstavy a rozhovor s Fedorom Blaščákom nájdete na Artyčoku:
Zlá spoločnosť - Bad Society

www.memorykontrol.org

Rafani: Akce Univerzál skončila 31. 12. 1992 (billboard, Stanica Žilina-Záriečie)

-

28. 10. 1918, Praha

-

„Spešne sme poobedovali. Rotnágl mi navrhnul aby som šiel s ním do zasadnutia Národného výboru. Vyšli sme von z hotelu. (…) Pred Obecným domom bolo ako v úle. Vošli sme tam. Privítali ma s veľkou ováciou a posadili do predsedníctva. Výbor zasadnul. Prečítal sa tu telegram či zpráva, že Andrássy oznámil Wilsonovi kapituláciu rakúsko-uhorských armád.“

Vavro Šrobár, 1928

„Národní výbor uvítal jej s potěšením: bylo velmi třeba pro dokumentováni jednoty mezi Slovenskem a českými zeměmi, aby v direktoriu zasedal také nějaký známý zástupce Slovenska.“

-

„Šrobár je už hotový Čechoslovák. Co se má sloučit, sloučilo se v něm již. Prostě mu už není dáno chápat separátni slovenské stanovisko. Ti, kdo si později zvykli hanět čechoslováctvi, musí jeho hanobit přede všemi jinými.“

Ferdinand Peroutka, 1921

Výstava bude nainštalovaná v priestoroch kaviarne a potrvá do nedele 2. októbra 2011. Kaviareň je otvorená denne od 12.00 do 22.00 h a počas večerných akcií.

Vstup voľný.

Mária Čorejová sa dostala minulý rok do finále medzinárodnej súťaže výtvarníkov Strabag Artaward International. Nakoniec síce nezískala najvyššie ocenenie, ale počas tvorivého pobytu v ateliéroch Strabag dokončila rozsiahlu sériu kresieb s názvom Mind Games, ktorú po výstavách vo Viedni a Bratislave predstaví na Stanici.

Mária Čorejová (1975) je absolventkou maliarskej školy prof. Daniela Fischera na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení. Doteraz bola slovenskému a medzinárodnému publiku známa predovšetkým ako maliarka, videoumelkyňa a neúnavná kultúrna organizátorka (burundi, 13m3).

Máriu Čorejovú ako maliarku by sme pokojne mohli nazvať portrétistkou. Pochopiteľne, nie v klasickom slova zmysle. Portrétovala napríklad maslo, autá parkujúce pred panelákom, bábovku, gauč, posteľné prádlo, ale aj prívarok s volským okom. Jej maliarske smerovanie bolo charakteristické estetizáciou banálneho, skúmaním všedného, až prirodzene nezaujímavého. Nepoukazovala len na estetický rozmer zobrazovaných predmetov, ale hľadala ich hlbšiu vnútornú podstatu.

Kresby Márie Čorejovej sa v istom zmysle dajú označiť za intímne. Vypovedajú o niečom, čo celkom presne nepoznáme, čomu nerozumieme, čo ale súvisí s osobným svetom Márie Čorejovej. Názvy nám napovedajú, ale neusmernia nás. Kľúč k interpretácii športových, leteckých, architektonických, náboženských motívov existuje, autorka sama ale disponuje tým jediným správnym kľúčom. Možno zámerne v divákovi evokujú otázku, či je sám autor v procese tvorby schopný interpretovať všetky významy ktoré vkladá do svojho diela. Požiera obrovská tuba katedrálu, alebo cirkev? Alebo je katedrála tubou vytváraná. Je všadeprítomná tekutina krvou ako symbolom bolesti, alebo je tekutinou životodárnou? Sú športovci symbolom systematickej sebazničujúcej trýznivej činnosti, alebo sú to dobrí anjeli strážni? Sú amputované kreslá, postele, vankúše knihy synonymom bolesti vzťahov, ľudského odcudzenia a dlhodobého nepochopenia, alebo hovoria o niečom celkom inom?

Kresby Márie Čorejovej možno analyzovať, interpretovať, hľadať, blúdiť, byť nimi fascinovaný, ale nikdy ich celkom nepochopiť. S kresbami Márie Čorejovej treba komunikovať - osobne a intímne - a tým dynamizovať a dotvárať ich vlastný, stále sa rozvíjajúci príbeh.

Pripravujeme v spolupráci so SPACE Gallery.

Výstava potrvá do utorka 31. mája 2011, galéria je otvorená denne od 12.00 do 20.00 h.

www.mariacorejova.13m3.sk

Vstup voľný.

Vernisáž výstavy malieb, pri ktorých tvorbe vychádzala Jana Farmanová z fotografií alebo z filmu. „Sú to filmové scény, v ktorých sa objavil motív vlaku. Vedela som, že obrazy, ktoré vytvorím, budú visieť na stanici. To mi vnuklo myšlienku, že by mohli nadväzovať na niečo, čo je emocionálne späté s vlakmi, s lúčením, s príchodmi a s odchodmi.” Obrazy vznikli v Banskej Štiavnici v rámci rezidencie v umeleckom centre Banská Stanica.

Jana Farmanová pochádza z Nitry, kde aj žije a pracuje. Vyštudovala VŠVU v Bratislave. Striktne ortodoxná maliarka hľadajúca minulosť - prítomnosť – budúcnosť v jednej chvíli - TU a TERAZ.

Výstava potrvá do nedele 1. mája 2011, galéria je otvorená denne od 12.00 do 20.00 h.

www.janafarmanova.com
www.banskastanica.sk

Vstup voľný.

Lucia Tallová pracuje vo svojich sériách obrazov s témou architektúry mesta, ktorú rozpúšťa v ľahkom éterickom sne o svetle, prázdne a voľnosti až ju celú symbolicky potopí vo farbe. Tento prístup nasleduje prechod svetla do tmy a súčasnej podoby tmavých, výrazom ponurých, ale obsahom pozitívne ladených kompozícii. Tieto odkazujú k potrebe umiestnenia seba samej, svojho domova a svojej ženskej podstaty v obrazoch snov. Sýte a ponuré maľby odľahčuje, alebo zdôrazní prekrývaním farebných plôch, aplikovaním ornamentálnych motívov a zábleskami zahmleného svetla, ktoré napĺňa reálnymi predmetmi. V roku 2010 získala Lucia Tallová cenu Strabag Artaward - Award of Recognition a bola finalistkou ceny Maľba 2010 Nadácie VÚB.

Jakub Reken je vo svojej maľbe oveľa dôraznejší a ostrejší. Avšak tomuto predchádza jeho potreba skladania myšlienky a témy diela priamo na plátne. Tomu podriaďuje aj proces hľadania jednotlivých detailov, ktoré mu umožňujú vyskladať vizuálne pôsobivé kompozície, do ktorých v súčasnosti vstupuje aj ľudská figúra, akési zhmotnenie autora vo svojom diele. Samotné maľby spočiatku inklinujú k formám grafitti kresieb, ale pri detailnom pozorovaní umožní pozorovateľovi objaviť čarovný svet maličkostí v dômyselnom celku. Maľby dopĺňa videoprojekcia fotosnímok, pomocou ktorej predostiera divákovi pohľad na samotný proces vzniku jeho malieb, akoby sprítomňuje tvorcu obrazu priamo pred divákom v procese tvorby.

Kurátor výstavy: Miroslav Zajac

Výstavu organizujeme v spolupráci s bratislavskou SODA GALLERY. Potrvá do 6. apríla 2011, otvorené je každý deň od 12.00 do 20.00 a počas večerných akcií na Stanici. Vstup je voľný.

www.luciatallova.com
www.sodagallery.sk
Don@u.com

Autori nechcú prvoplánovo fotografovať chorých ľudí ani sa pokúšať o komunitné umenie. Citlivo vstupujú do každodennej reality autistov, kde je chápanie skúsenosti spochybnené. Tak ako vzhľadom na širokú škálu autistických prejavov neobstojí v diagnostike slovné spojenie „typický” autizmus, aj umelecké stvárnenie formálne koliduje od subtílneho prejavu fotografie cez intervenciu do verejného prostredia vo forme performancie k interaktívnej inštalácii či videu.

Alexandra Borsíková, Peter Homola a Miro Kohút netradičným spôsobom vstupujú do tkaniva mnohých menovateľov, do plošín, kde je bežné chápanie skúsenosti spochybnené. Podľa Foucaulta je skúsenosť miestom, odkiaľ sa dá spozorovať to, čo je mimo diskurz a nájsť východ z neho. Ako však priblížiť skúsenosť človeka žijúceho v “inom svete”?

Autori tému prevracajú naruby, zbavujú sa symptómov diagnózy a nahrádzajú ju asociovaním komunikatívnejších termínov tak, aby sa mohli v problematike voľnejšie pohybovať a zároveň aby bol moment emotívneho nátlaku na diváka utlmený. Autizmus tak bude zastúpený aj nepriamymi odkazmi a metaforickými obrazmi ktoré sa dotknú oblasti normy a normality, jazyka ako nástroja, identity a identifikácie.

Inštalácia výstavy priamo pracuje s galerijným priestorom. Jednou bude dielo Ready made (dávkovač mydla), inštalované na stene galérie. Dielo predstavuje mikropríbeh prerozprávaný formou inštalácie, ktorú dopĺňa desať litrov tekutého mydla vytečeného na dlážke galérie. Interpretácia reálnej situácie, ktorá vo svojej podstate odkrýva spôsob, akým môžu autisti vnímať svoje okolie a neschopnosť dôsledne vyhodnocovať zmeny v stereotypných činnostiach. Ďalšia site specific inštalácia znázorňuje plochu, na ktorej sú vidieť stopy po odstránených predmetoch. Táto inštalácia kopíruje nemennosť schematického vnímania autistu. Odvoláva sa na stereotyp a pravidelnosť autistického sveta, v ktorom nachádzajú bezpečie. Inštalácia je rôzne variovateľná a prispôsobiteľná podmienkam galérie. Zahŕňa zmeny spôsobené časom na podlahe galérie ale jej stenách. Ďalším projektom je fotografický cyklus, ktorý zachytáva subjektívne usporiadania predmetov do geometrických radov v alogických spojeniach. Fotografie tak komunikujú s jednou z vlastností autistického sveta, narúšajúceho vizuálne konvencie nami poznaných súvislostí.

Po vernisáži sme premietli dva dokumentárne filmy o autizme: IN&OUT Ľubice Sopkovej a Pohľad za zrkadlo Ľubomíra Viludu. Prvý si môžete pozrieť aj tu:

Výstava potrvá do nedele 27. februára 2011, galéria je otvorená denne od 12.00 do 20.00 h. Vstup voľný.

www.peterhomola.sk
www.andreas.sk
www.f84.sk

Výstava mala premiéru v bratislavskej Galérii PF01, Stanica Žilina-Záriečie je po Liptovskom Mikuláši jej druhou reinštaláciou.
http://www.f84.sk/mp3/2304_insideout.mp3
http://kultura.sme.sk/c/5326918/stereotyp-dava-pocit-bezpecia.html

foto: dusand

Súčasťou akcie bola aj doobedná prednáška pre rodičov detí s autizmom, videoreportáž si môžete pozrieť tu:

Autorka videí: Zuzana Krkošková
Koncept výstavy: Pavla Krkošková Byrtusová, Blanka Švédová


Výstava potrvá do piatka 4. februára 2011, galéria je otvorená každý deň od 12.00 do 20.00 a vstup je voľný.
Za zapožičanie televízorov na výstavu ďakujeme Galérii Hit v Bratislave.

ŠYMON KLIMAN, JAROSLAV ŽIAK: HRDINOVIA
Dvaja fotografi, dva odlišné prístupy, jedna téma – hrdinovia. Pre fotografov Jaroslava Žiaka a Šymona Klimana sú nimi účastníci Slovenského národného povstania – partizáni aj členovia Prvej česko-slovenskej armády.

Jaroslav Žiak (1971)
V roku 1998 absolvoval magisterské štúdium na Katedre fotografie a nových médií VŠVU v Bratislave. Od roku 1999 pôsobí ako pedagóg odborných predmetov na ŠÚV J. Vydru v Bratislave.
www.jaroziak.com

Šymon Kliman (1980)
V roku 2008 absolvoval magisterské štúdium na Katedre fotografie a nových médií VŠVU v Bratislave - sériou fotografií „ Krásni ľudia”, za ktorú získal Cenu Rektora a cenu Foto roka od Nadácie VÚB.
www.symonphoto.com

SVÄTOPLUK MIKYTA: STÁLE OBETE
Grafická inštalácia výtvarníka, ktorý už dlhé roky prekresľuje rozličné série zabudnutých obrázkov rôznych masových podujatí z obdobia dvoch totalít. Výsledky klasickej (pre)kresby rozvíja do podoby rozličných, aj priestorových inštalácií. Okrem toho na troch stožiaroch pred Stanicou inštaloval vlajky, ktoré vznikli technikou frotáže úryvkov nápisu na neďalekom pamätníku obetí holokaustu.

Svätopluk Mikyta (1973)
Pôsobí ako odborný asistent na VŠVU v Bratislave, kde vyštudoval grafiku. Štipendijné pobyty absolvoval v Stuttgarte, Berne a Berlíne. V roku 2003 bol finalistom Ceny Oskára Čepana, v roku 2008 sa stal jej víťazom. Následne absolvoval tvorivý pobyt v New Yorku v ISCP.

V TIENI TRETEJ RÍŠE
Vizuál propagandy. Premietanie oficiálnych fotografií z archívu Slovenskej tlačovej kancelárie z obdobia Slovenského štátu na fasádu Stanice (len na vernisáži). Autorka výberu Bohunka Koklesová.

Bohunka Koklesová (1972)
Od roku 1995 pôsobí na Katedre teórie a dejín umenia VŠVU. Venuje sa dejinám umenia 19. až 21. storočia, špecializuje sa na problematiku vzťahu umenia a politiky. V roku 2009 vydala publikáciu V tieni Tretej ríše, v ktorej popisuje a analyzuje totalitný režim vojnového slovenského štátu, jeho propagandistické metódy a ciele.

POLOM - LIVING UNDERGROUND 6. Záznam.
„Čo keby sme pridali ďalšiu pamätnú tabuľu na toto miesto, dramaticky poznačené dejinami?“ Vznikol bianko pamätník, kamenná doska s kladivom a dlátom.

Living underground
Projekt dizajnérov, architektov a iných kultúrnych nadšencov. Je to kreatívne laboratórium so zameraním na verejný priestor, obmedzeným rozpočtom a pracovnou silou tvorenou z účastníkov samých.
http://livingunderground.wordpress.com/

Vstup voľný, galéria je otvorená každý deň od 12.00 do 20.00 a počas večerných akcií.

Účastníci sympózia Streetart Summit 7:
Pure728 / www.fotolog.com/pure728
Peter Trmos / Pank / pank76.estranky.sk
Maroš Obšivan / Mr. Maroš / www.yax.sk
Alica Gurinová / Alice / www.alicagurinova.sk
Dagmara Tragorová  / Hushhush / www.flickr.com/photos/31657943@N03
Branislav Laho / Emilee
Ondrej Gavalda / Arial / www.gavalda.sk
Andrej Kolenčík /www.kolencik.org
Tomáš Rybár / Osem / www.sicknico.pwd.sk
Peter Dlhopolček / Pyppo 314 / www.atelier314.eu

Fotografie z minulého ročníka:
http://www.atelier314.eu/others/streetart-summit-5-stanica-zilina-zariecie-2010-1
http://www.atelier314.eu/others/streetart-summit-5-stanica-zilina-zariecie-2010-2
http://www.atelier314.eu/others/streetart-summit-5-stanica-zilina-zariecie-2010-3

www.myspace.com/streetartsummit

Na otvorení výstavy 16. septembra bola aj Eko Pecha Kucha Night a nostalgická párt so starými platňami zo zbierky toho istého Petra Pavča aka Pressburger Retro Dj Club.

Výstava potrvá do 10. októbra 2010. Galéria je otvorená každý deň od 12.00 do 20.00 h a počas večerných akcií. Vstup voľný.

Výstava je súčasťou Európskeho týždňa mobility organizovaného o.z. Mulica.

Tomáš Cetera je mladý výtvarník priťahovaný otázkami média, materiálu a formy - v rovine sochy či linorytu. Fascinujú ho klasické média, ktoré však jemným, nepatrným gestom posúva do aktuálnej podoby. Práve táto jeho prirodzená a úprimná fascinácia klasickými médiami a spontánna tendencia k ich kreatívnej inovácii ho robí zaujímavým a výnimočným.

Výstava s názvom Autožrút je vytvorená z jednej inštalácie totožného názvu. Táto inštalácia pohlcuje celý priestor galérie a vytvára miesto, kde sa návštevník (recipient) dostáva do epicentra uzavretého kruhu. Inštalácia je vytvorená z veľkoformátového linorytu, ktorého matrica sa stáva pilierom a centrálny stĺpom priestoru. Moment zapojenia grafickej matrice do komunikácie s jej veľkoformátovým odtlačkom je práve tým spomínaným inovatívnym prvkom, ktorým Tomáš dosahuje posun - aktualizáciu klasického média- linorytu do súčasnej dynamickej výpovednej podoby.

Ústredným a hlavným motívom inštalácie je pes hryzúci si svoj chvost a paralelne vytvárajúci svojim telom uzatvorený kruh. Tento pes sa stáva metaforou nás a našej autodeštrukčnej vlastnosti. Veď už samotný názov inštalácie autožrút odkazuje na znepokojivú možno až nevyrovnanú „bytosť“ neustále pohlcujúcu seba samú - neschopnú uniknúť pred sebou samým. Namnožením takejto bytosti rázom vzniká svorka, „smečka“ znásobujúca svoju silu a obracajúca svoj autodeštrukčný gén nielen voči sebe ale aj voči celému sociálnemu systému, druhu, či rase.

Táto inštalácia sa dá interpretovať viacerými spôsobmi. Nezvratným prvkom, ktorý sa nedá prehliadnuť je čiernobielosť psa. Toto čiernobiele zobrazenie psa môže byť dosť zreteľnou alúziou na rasovú otázku, na ďalšiu „podvrstvu“ vrčiacej svorky, ktorá agresívnym spôsobom diskvalifikuje zo svojho okruhu všetky odlišnosti a odchýlky a do centra svojej pozornosti si vytyčuje jedného glorifikovaného jedinca. Dá sa v nej nájsť silný politicky kontext, môžeme v nej vidieť snahu autora o vymanenie sa zo svojho znepokojenia, či uzavretie sa pred celou spoločnosťou.

Ďalšie fotky a vernisáž nájdete tu >
Výstava potrvá do 10. októbra 2010.
Galéria na Stanici je otvorená každý deň od 12.00 do 20.00 h a počas večerných akcií. Vstup voľný.

- - -
O autorovi:

Absolvoval Fakultu výtvarných umení na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

Kolektívne výstavy:
2004: AKU, Múzeu mincí a medaile Kremnica  
2005: Et Cetera, Galéria umelcov Spiša, Spišská Nová Ves
2006: Off Art, Kraków, Poľsko
2007 Talenty, Záhorská galéria, Senica
2007 Výstava 20 krát 20, Galéria umelcov Spiša, Spišská Nová Ves
2008: Výstava výtvarných diel z maliarskeho a sochárskeho sympózia, Galéria umelcov Spiša, Spišská Nová Ves
2010: Od podlahy, Galéria mladých, Nitrianska galéria, Nitra

Live prezentácia:
2007- Pódiumfest, Spišská Nová Ves, inštalácia, performancia

Spoločný projekt fotografa Petra Snadíka a grafickej dizajnérky Kateřiny Kubánkovej, ktorého hlavným motívom je vzťah medzi človekom a robotom. Peter Snadík dva roky dokumentoval závod Kia Motors v Žiline s výstupom vo forme fotografií a videí. Kateřina Kubánkova vstúpila do projektu s autorskou knihou, pracovala s heslami a vizuálnou komunikáciou fabriky so zamestnancami. Finálna výstava, inštalácia z rôznych médií - dokumentárna fotografia, video, grafický dizajn, objekt je založená na myšlienke preniesť atmosféru fabriky do galérie a dať tak možnosť divákovi cítiť estetiku a chlad ľudoprázdnej fabriky.  Na výstave neuvidíte šokujúce zábery z fabriky alebo sociálny dokument, skôr zamyslenie nad úlohou robotov a miesto živého človeka v priestore, ktorému dominujú. Obaja autori sú študentmi VŠVU.

- -

ČO PRE MŇA ZNAMENÁ KIA (Peter Snadík, fotograf)
V poslednom storočí sme boli svedkami postupnej automatizácie. Dobrovoľne sme sa podriadili cyklu naprogramovaných strojov. Naše pracovné tempo, prestávky a výkon je závislý závisia od robotov. Jednominútový cyklus nevyžaduje po od človeka nič iné, než aby presne, krok po za krokom opakoval úkony, ktoré sú počítané sa rátajú na sekundy. Manuálnu činnosť človeka, ktorý nie je schopný konkurovať stroju, a ktorý je veľmi rýchlo substituovaný nahradia ďalšie roboty. Osobne som sa veľakrát stretol so možnosťou situáciou, keď nahradenia človeka nahradil robot. Vždy sa táto výmena uskutočnila v duchu humanity, ktorá mi až nápadne pripomínajúcej slávne dielo Karla Čapka, R.U.R.

Myšlienka plnenia plánu nie je nová, avšak nástupom robotických technológií dostáva nový rozmer. V prípade robotníka Kia ide o jednu minútu. Tým však nechcem povedať, že by to mal byť aj Váš čas na prelistovanie tejto knihy. Prajem príjemný zážitok.

- -
Ďalšie fotografie z otvorenia výstavy nájdete tu. Foto fjk a Peter Snadík.

- -
Výstava potrvá do Kinobusu, ktorý bude jej derniérou v piatok 3. 9. 2010. Galéria je otvorená v pracovné dni 12.00 – 20.00 h, cez víkend 10.00 – 20.00 h. Vstup voľný.

Za finančnú podporu (aj ochotu vpustiť umelcov do svojich priestorov) ďakujeme Kia Motors Slovakia.

Spoločná výstava projektov Stanice pre deti a tvorby výtvarného odboru ZUŠ L. Árvaya pôsobiaceho na Stanici, do ktorých sa v uplynulom školskom roku spolu s účastníkmi výtvarných vzdelávacích programov pre školy i verejnosť zapojilo viac ako 400 návštevníkov. Kurátorská koncepcia výstavy: Cvrček Cvrčko a p. Stano.

Kurátori Cvrčko (a Stano) o výstave: „ … vystaviť práce úplne najmladších umelcov (myslíme tým deti) znamená predstavovať výtvarnú prácu tých, u ktorých nie je ani zďaleka isté, či sa z nich neskôr stanú umelci, alebo šoféri, zámočníci, speváčky, učiteľky alebo účtovníčky. Pripadá nám to veľmi podnetné… – však Stano? …
… tiež  sme objavili pozoruhodný jav! Mnohé práce detí sú až prekvapivo podobné s niektorými vrcholnými dielami moderného umenia, no, a čo bude tiež pozoruhodné, na výstave vás oboznámime aj s odbornými stratégiami, ktoré nám pomáhajú z našich malých umelcov tieto veľké diela vydolovať…
 Chceš niečo dodať Stano? … tak, ďakujem za pozornosť a desiateho júna sa tešíme dovidenia!“

Naši kreslení kurátori sa už predbežne pustili do práce, spoločná veľká inventúra s deťmi začne 1. júna. Prvých desať dní sa bude spoločne hľadať, upratovať, vynášať na svetlo a triediť všetko, čo po celý rok vznikalo, vyberať z toho to najlepšie a inštalovať do galérie. V rukách detí budú tiež sprievodné atrakcie v deň vernisáže a podstatná časť nadväzujúcej akcie - špeciálnej edície večera prezentácií Pecha Kucha Night. Ak sa vám to zdá podnetné, alebo chcete niečo dodať, nechýbajte na vernisáži 10. júna!

Vystavujúci umelci: deti tvoriace v ateliéroch Stanice a vo výtvarnom odbore ZUŠ L. Árvaya pôsobiacom na Stanici.
Lektori a vyučujúci detí v sezóne 2009/2010:HTMLNáhľadEnglishSlovensky
ZUŠ: Petra Máliková, Marta Hricová
Stanica: Hana Hudcovičová Lukšů, Pavla Byrtusová, Martin Krkošek

fotky z inštálácie, vernisáže a Pecha kucha najdete tu

Výstava potrvá do polovice júla, kedy ju uzavrie Detské letné sympózium - Cesta vesmírom grafiky.
Vstup voľný.