Ak máte k umeniu vzťah a chceli by ste nám pomôcť, ozvite sa - hľadáme plus-mínus piatich dobrovoľníkov, ktorí nám pomôžu s otváracími hodinami galérie. Nemáme totiž šancu získať financie na stráženie výstav a nie je dobré ani, ak sa galéria otvára len na telefón. Chceme, aby bola otvorená každý deň od 15.00 do 19.00 a aby v nej sedeli ľudia, ktorí budú návštevníkom vedieť výstavu priblížiť, ideálne aj v inom ako slovenskom jazyku. Na Stanici nás nie je dosť, aby sme to zvládli sami a preto sa obraciame na vás.

Odmenou vám budú voľné lístky na ľubovoľné akcie na Stanici a nové skúsenosti, ktoré môžu pomôcť pri štúdiu na vysokej škole alebo v práci. V galérii je k dispozícii wi-fi internet.

Píšte na marek@stanica.sk alebo volajte 0907137145 - Marek Adamov.

6.2. Jeden svet – hry a aktivity v kútiku pre deti a rodičov, vstupné dobrovoľné
13.2. Americkí indiáni - tvorivá dielňa (16.00-18.00), vstupné 2,-€/ dieťa
20.2. Karneval – maľovanie na tvár, aktivita v kútiku pre deti, vstup dobrovoľný
27.2. Afrika - tvorivá dielňa (16.00-18.00), vstupné 2,-€/ dieťa

Okrem pravidelného pondelkového cyklu pozvoľna zavádzame tiež sobotné “rodinné” popoludnia - aktuálne s frekvenciou minimálne raz do mesiaca. V rámci tohto cyklu k nám v  sobotu 18. februára o 16.00 zavíta Divadlo Piki z Pezinka - poznáte ich, ako legendárnych “Ela a Hop”. Privezú rozprávku O deviatich mesiačikoch - o dobrodružstve v maminom bruchu, alebo o tom, že deti nenosia bociany. Divadelné predstavenie je určené pre deti od 3 rokov. Budeme radi, ak aj v tento deň prídete a zaplníte naše hľadisko.

Komentované projekcie
14. 2. príde Peter Konečný, šéfredaktor portálu kinema.sk a špecialista na filmy a videoklipy, pútavo rozprávať o najsilnejších jednozáberových scénach, ktoré sa stali pozoruhodnou súčasťou umeleckých, ale aj technických dejín kinematografie. Na prednášku môžete po dohode prísť počas vyučovania.

Počas januára prebehol festival Jeden svet, kde sme v doobedných hodinách premietali aj pre stredné a základné školy. Rozhodli sme sa v projekciách spolu s debatami pre študentov pokračovať. Ak máte záujem, vyberte si z ponuky filmov a dohodnite si s nami konkrétny termín. Projekcie sú za dobrovoľný príspevok, z ktorého výťažok pôjde na podporu chudobnejších a rozvojových krajín vo svete.
Obe z projekcií si môžte dopredu rezervovať na kontakte nižšie.

Výstava
od 10. 2., galéria Plusmínusnula: Nenad Branković: Minulosť povýšená na novú úroveň
Kým sa nám nepodarí postaviť našu plánovanú výstavnú sieň S3, každý mesiac sa budeme na Mydlárskej ulici 1 v galérii Plusmínusnula stretávať s novým umením. Pozývame vás na výstavu srbského umelca Nenada Brankovića, ktorého tvorba špecifickým spôsobom hovorí o pocite neistoty a konečnosti ľudského bytia. Prostredníctvom jeho diel vstupujeme za hranice reality, do strnulého a temného medzisveta, v ktorom sa mieša ich neprirodzenosť až s prílišnou prirodzenosťou.
Otváracie hodiny:
Pon - Štv: 10.00 - 17.00, Pia: 10.00 - 18.00


Prednášky na školách
Aj naďalej pokračujeme vo vzdelávaní o súčasnom tanci, o ktorom prídu priamo na Vašu školu porozprávať naši lektori, profesionálni tanečníci Jaro Viňarský alebo Zuzana Burianová. Interaktívne prednášky o súčasnom tanci s videoukážkami diel známych svetových choreografov prebiehajú väčšinou v rámci hodín estetiky alebo ako tvorivé lekcie na hodinách telesnej výchovy (prípadne dramatickej výchovy a iných príbuzných vyučovacích hodinách).

Viac info a rezervácie: Barbora Uríková, barbora@stanica.sk, 0902 152 109

Februárové Fúzy Limited Edition sa začnú v sobotu 25. 2. 2012 o 20.00 na Stanici Žilina-Záriečie.
Kapacita je obmedzená a večer je určený len pre mužov a ženy s fúzami (zahalených).

Ak sa chcete zúčastniť, nasledujte svoje fúzy a nechajte sa viesť virtuálným svetom otázok a odpovedí až k samotnej rezervácii na vašu jazdu fúzatými vlnami.

Dnešným dnom 1. 2. 2012 tiež otváráme cestu za získaním ceny o Najčerstvejšie Februárový Fúzy roku 2012.
Táto cena pripadne jednému alebo jednej z vás, ktorý/á bude nasledovať svoj štýl a talent.

Česká republika
Žiadateľ: 420People / CZ
Hosťujúca organizácia: SÍN Non-profit Ltd. (SÍN Culture Center) / HU

Maďarsko
Žiadateľ: Márta Ladjánszki / HU
Hosťujúca organizácia: Elledanse / SK

Poľsko
Žiadateľ: Dawid Zarkowski / PL
Hosťujúca organizácia: Elledanse / SK

Slovensko
Žiadateľ: TUCET - štúdio novej drámy / SK
Hosťujúca organizácia: Divadlo Archa / CZ

Žiadateľ: Ondrej Zachar / SK
Hosťujúca organizácia: Probiont o.s. (Teatr Novogo Fronta) / CZ

Náhradníci
Žiadateľ: Arabela Ansambl / PL
Hosťujúca organizácia: Theatre Poton / SK

Žiadateľ: Bernadett Jobágy / HU
Hosťujúca organizácia: Theatre Poton / SK

Všetkým umelcom, ktorých projekt bol podporený, gratulujeme!

Zoznam vybraných rezidencií spolu s informáciami o finančnej podpore si môžete stiahnuť tu:
Podporené projekty VARP-PA 2012

www.visegradfund.org/residencies/performing-arts

Slovo prenechávame našej odvážnej Zuzane, ktorá rastie v Rumunsku.

- - - - - - - - - -
Po štyroch mesiacoch som už hádam ako-tak adaptovaná a integrovaná. Rumunské reálie ma prekvapujú čoraz zriedkavejšie. A keďže do nového roku sa vykračuje s hodnotením toho predošlého a plánmi pre nový, opovážila som sa prehodnocovať.

Dva dni pred koncom roka sme mali v hosťujúcej organizácii poradu pri príležitosti predčasného odchodu mojej spolubývajúcej. Narýchlo sa za ňu zháňala náhrada, a keďže príchod tureckého dobrovoľníka je v nedohľadne, hrozilo, že by som sa v 3-izbovom byte vyvaľovala sama. Takže horúčkovité mailovanie nemeckým organizáciám a postovanie voľného miesta. Ja som si dupla, že je načase venovať sa môjmu osobnému projektu. Návrh mapovania zelených možností Temešváru a kurzu literatúry a intermediality mi schválili. A na budúci týždeň prichádza nová spolubývajúca, takže veci sa pohli, len netuším, ktorým smerom.

Vianoce na vidieku
Vianočné sviatky som prežila s troma ďalšími dobrovoľníčkami podľa hesla, ktorým nás privítala v dedinke Romosel naša hostiteľka – francúzska EVS: „Toto budú Woodstock-Vianoce!“ Spalo sa na matracoch porozkladaných na drevenej dlážke. V mini-domčeku sme si kúrili drevom, a vďaka vyschnutej studni, sme museli topiť sneh vo vedrách. Ešteže elektriny bolo dosť.

O kultúrny program a stravovanie sa postarala rodina miestneho učiteľa. Aj do pravoslávneho kostola sme zablúdili na slávnosť. Po omši pred kostolom tancovali lokálni mládenci v krojoch za hudobného sprievodu rómskej kapely a pri východe z brány čakali dvaja zamaskovaní muži Smrtka a Koza, ktorým miestni dávali drobné.

Po obede pozostávajúceho z rumunskej národnej pýchy sarmale (mäso v kapustných listoch), polievky z plnených paprík, koláčov, koláčov a koláčov sa pripíjalo domácim vínom a pálenkou a čakalo sa na večer. Po zotmení domy obchádzali koledníci a pretože sa pán učiteľ v dedine teší veľkej úcte, zastavili sa uňho po skupinkách všetci žiaci. Na ďalší deň prišli aj mládenci v krojoch s hudobníkmi. Po speve nás všetky pousádzali na stoličky a dvíhali k stropu. Nebolo mi všetko jedno, bála som sa, že mi rozbijú hlavu o strop. Ale zvládlo sa to a dostali sme pozvanie na večernú tancovačku do kultúrneho domu. Pokusy naučiť nás tradičné tance skončili viac-menej neúspešne aj preto, že priemerný Rumun je nižší než nemecké, estónske i slovenské dievča. No na zábave sme ostali až do ranných hodín. Na Silvestra som sa odpratala na Slovensko, no už 3. januára som zarezávala v kancelárii.

Európske dobrovoľníctvo trochu inak
Medzitým som obdržala novú pozíciu – EVS recruiter. K postovaniu aktuálnych výziev na voľné dobrovoľnícke miesta v celej Európe, i mimo nej, mi pribudla komunikácia s hosťujúcimi organizáciami spoza Rumunska a užší kontakt s lokálnymi dobrovoľníkmi.

Tu som narazila na svoje emocionálne limity. Zväčša naše dobrovoľnícke centrum kontaktujú záujemcovia, ktorí na EVS ponuky narazia na internete alebo majú niekoho známeho, kto sa už dobrovoľníckej služby zúčastnil. Na osobnom stretnutí alebo mailom im vysvetlím, ako a kde hľadať, vypichnem hlavné body, ktoré treba spomenúť v motivačnom liste a pokiaľ ich jazykové schopnosti pokrivkávajú, posielam v mene našej organizácie ich dokumenty na nimi zvolené projekty. Samozrejme v kurze sú najmä krajiny ako Španielsko, Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Taliansko. Paradoxne najviac ponúk je do Turecka a krajín východnej Európy.

Pred Vianocami u nás koledovali chalani z detského domova, ktorí by na EVS chceli tiež. Pôvodne vraj EVS bola vytvorená aj pre mládež s nižšími šancami uplatniť sa na trhu práce a teda hlavne pre uchádzačov s nejakým znevýhodnením (z rodín zo sociálne slabšieho prostredia, bývalí väzni, handicapovaní a áno, aj odchovancov detských domovov). Jeden z nich už EVS absolvoval – vo Fínsku, a ostatní prišli s veľkými očami. Ten chcel do Talianska, ale len na leto, lebo ešte chodí na strednú, ďalší zas do Dánska, lebo tam bol ako dieťa na medzinárodnom projekte a ďalší Španielsko, lebo tam je more.

No a Zuza, čaruj! Asi by som to celé mala brať menej osobne, no nedá mi. Dva týždne som s nimi presedela nad životopismi a motivačnými listami. Angličtinu ovládajú zo štyroch len dvaja a s ďalšími cudzími jazykmi to je podobné. A zapotila som sa riadne, lebo ťahať z nich ich informácie o tom, čo vedia a robia radi, bolo ako z chlpatej deky, ale riadne chlpatej. Oni nechápali, prečo sa ich vypytujem samozrejmosti a podrobnosti, ja som nedokázala vysvetliť, že každý jeden zaujímavý detail môže zvýšiť ich šance. Napokon sa to nejako doklepalo, ale nájsť projekt, pred ktorým by obstáli v kolónke „požadované kritéria“ - to boli ďalšie nervy. Angličtinu ovládajúci kandidát to mal v suchu prvý. Ostatní poľavili z pôvodných nárokov, žiadosti sa rozoslali aj do menej „lukratívnych“ krajín. Jeden prešiel preselekciou a čaká sa na konečné rozhodnutie a dvaja záujemcovia na krátkodobé projekty by sa mali dozvedieť, či ich vybrali v najbližších dňoch.

Našťastie vo februári po uzávierke sa celý kolotoč skončí. Na byt som sa totiž vracala totálne vyšťavená a veľakrát frustrovaná medzi nepomerom očakávaní uchádzačov a reálnymi možnosťami. Viem si v tom nájsť aj niečo pozitívne pre seba, angličtina najmä v písanej podobe mi poskočila o niekoľko bodov. EVS a celému programu Mládež v akcii začínam rozumieť aj z iného pohľadu, nielen ako dobrovoľník, ale už aj od „papierov“ a formálnych náležitostí týkajúcich sa vysielania dobrovoľníka.

Osobný projekt – a bude ako nebolo!
Na toto dobrovoľnícke miesto som sa nechala nalákať kvôli sľubovaným tréningom v mediálnom centre. Chcela som pričuchnúť k základom tvorby a editovania krátkych videí a podučiť sa vo Photoshope. Moje aktivity v tejto oblasti však končia prácou vo WordPresse, cez ktorý postujem spomínané EVS výzvy. Šéfka mi odporučila viac sa pýtať kolegov a pozorovať ich, ale vždy sa cítim trápne, najmä ked boli moje prvé prosby o oboznámenie s Photoshopom odbité radou – nájdi si na to tutoriál.

Najväčšiu pozornosť som si nechtiac vydobyla, keď som omylom vytiahla namiesto kábla od svojho notebooku kábel od počítača kolegovi, ktorý práve prezentoval nový produkt klientovi. Za niečo také by som možno v klasickej práci letela, tu som si to vyžehlila koláčom. No a ďalšiemu kolegovi, ktorý ma prosil, až vyvediem niečo za koláč aj jemu, som odporučila až si nájde tutoriál a upečie sám si ho sám.

Tutoriály som si nakoniec doniesla zo Slovenska a mienim ich pozerať vo februári. Na poslednú poradu som totiž prišla s konkétnymi informáciami, čo a ako chcem mapovať, akú podporu potrebujem od svojej koordinátorky najmä pri komunikácii s miestnymi inštitúciami, keďže mojou rumunčinou to nevykryjem. A na promo kurzu, ktorého vyúčbu chcem začať vo februári, bude treba plagát, takže si to so mnou isto niekto pri editovaní obrázkov určite odsedí.

Protesty a hnutia
Už dva týždne sú v celej krajine intenzívne demonštrácie proti prezidentovi, ktorý prijal nepopulárne opatrenia a ministerke turizmu starajúcej sa viac o svoju kolekciu kabeliek viac než o problémy v rezorte. Aspoň takto mi vysvetlili seniori, ktorých učím angličtinu. Jesenná akadémia skončila v decembri a aktuálne mám dve skupiny začiatočníkov, s ktorými je celkom veselo.

V Temešvári sa protestuje celkom pokojne, denno-denne je na hlavnom námestí 50-200 protestujúcich najmä z radov staršej generácie, odznelo veľa prejavov, pália sa fotky politikov. Z národných vlajok povystrihovali strednú časť, v ktorej pred vyše 20timi rokmi bol komunistický symbol, čím chcú upozorniť, že krajina sa podľa nich rúti do podobnej situácie.

V ostatných častiach je situácia krutejšia, najagresívnejšie protesty sú v Bukurešti, kde došlo aj k stretom s políciou a neoficiálne sa uvádza jedna mŕtva obeť. Treba však povedať, že v hlavnom meste pochopili tento celoštátny protest trochu odlišne a zvrhol sa na bitky medzi klubmi futbalových fanúšikov a rabovanie obchodov.

Ešte pred začatím procesov skupinka dobrovoľníkov v strede krajiny prišla s iniciatívou usporiadať stretnutie EVSkárov, keďže značná časť je nespokojná so svojimi projektmi alebo komunikáciou so šéfmi. Radi by (sme) zorganizovali niečo celoplošnejšie ako napríklad FlashMob. V súčasnej situácii sa toho ale celkom bojíme. Nasledujúci víkend som teda v Sibiu (bývalé Európske hlavné mesto kultúry) s tými, čo už projekt opustili, ale ostali v krajine na vlastnú päsť a tými, čo sa snažia zmeniť svoje aktivity. Ideme si dať pár diskusií, čo by sa chcelo, dalo, mohlo.

- - - - - - - - -

- - - - - - - - - -

Kto si?
Kedysi chalanisko z Petržalky, potom zakladateľ, prvý senátor a konzul webovej komunity kyberia.sk, prvý predseda už neexistujúceho o.z. Slobodná Voľba brojaceho za dekriminalizáciu konope. Prípadne bakalár humanitných vied Karlovej Univezity, bakalár jazykových vied Universite de Nice a Magister kognitívnych vied parížskej Ecole Pratique des Hautes Etudes. Hlavne však cestovateľ svetmi nielen vonkajšími…

Čím sa v tejto dobe zaoberáš?
Pomaly ale isto zahajujem prácu na mojom doktoráte. A popritom sa snažím so cťou ukončiť moje snahy o dekriminalizáciu konope na území Slovenskej Republiky. A tiež sa usilujem o to, aby kyberia ožila aj v Čechách.

Prečo to robíš?
O doktorát sa usilujem preto, lebo zo všetkých inštitúcií, na ktoré som za svoj krátky život narazil, je Univerzita tou hierarchiou, ktorej pravidlám som ochotný sa podriadiť a skrze ono podriadenie sa stať členom spoločnosti, do ktorej som sa narodil.
O dekriminalizáciu na Slovensku som sa snažil preto, lebo som považoval za absurdné, aby sa rastliny, ktoré tisíce rokov ľudstvu pomáhali, následne celoplanetárne (konvenciou z roku 1961) prehlásili za “zlo proti ktorému musí ľudstvo bojovať”, a momentálne tieto snahy ukončujem preto, že som pochopil, že svet (slovenskej) politiky a svet (slovenských) médií nie je tým svetom, do ktorého chcem investovať obmedzený čas môjho života.
A o nakopnutie českej kyberie sa usilujem preto, lebo verím, že Kyberia sa od sociálnych sietí typu fckbook líši práve tým, že sa nesnaží unifikovať, ale diverzifikovať.

Kam si myslíš, že tento svet speje?
Z dlhodobého hľadiska existuje len jediná odpoveď a tú, myslím, už dostatočne jasne vyjadrila jedna postava z Joyceovho Odyssea: “Všetky veci vedú k jedinému Cieľu - k manifestácii Boha”.

Z hľadiska krátkodobého však tento svet speje ku konfliktu medzi viacerými svetovými mocnosťami ktorý, dúfam, za sebou zanechá čo najmenšie škody.

Myslíš, že je možné zmeniť svet? Ak áno, meníš svet? Chceš ho zmeniť? Ako?
Dosť dlhú dobu som si to myslel. Potom som však na svojich cestách uvidel také množstvo utrpenia a neslobody na strane jednej a pýchy a nevedomosti na strane druhej, až som pochopil, že by som musel mať naozaj sakra veľké šťastie, aby sa mne - zrniečku piesku v dunách sveta - podarilo čokoľvek akokoľvek zmeniť. A tak je, myslím, vhodnejšie, aby som sa, ako to pomyselné zrniečko, pokúsil zmeniť v krištál, ktorý na svojich stenách dokáže odzrkadliť čo najviac tvárí sveta.

Ale dosť bolo básnenia: áno, stále ho chcem zmeniť, no tá zmena musí byť nenásilná, jemná, a musí vychadzať zvnútra. To musí byť základ, akákoľvek iná snaha o zmenu vedie k preskupovaniu síl tým či onakým smerom, a také preskupenie síl nutne vedie skôr či neskôr k explózii.

A taktiež mi je jasnejšie ako facka, že snaha o akúkoľvek dlhotrvajúcu zmenu musí byť konzistentná so zákonmi Prírody. Preto za prvý krok v snahe o zmenu sveta považujem snahu o pochopenie princípov fungovania Prírody - s ktorými ide ruka v ruke snaha o pochopenie fungovania ľudskej spoločnosti, keďže ľudská spoločnosť nie je ničím iným ako podmnožinou Prírody.

Aké ideály si mal ako dieťa?
Bol som dieťaťom nesmierne šťastnej generácie. Útle detstvo som strávil v neslobodnej krajine, ktorá sa nenásilne premenila v krajinu slobodnú. Nikdy som nezažil vojnu. Bol som pritom, ako sa internet zmenil zo siete akademikov v celoplanetárnu drogu číslo 1. Príroda okolo mňa bola hojná a ešte stále viacmenej zdravá - k akým ideálom by sa tak moja detská duša v takom takmer dokonalom svete mohla upierať?

Veď k ideálom sa zväčša odkazujú tie duše, ktorým sa niečoho nedostáva, tie ktoré boli nainfikované tou či inou ideológiou, prípadne tie, ktoré chcú rečami o ideáloch manipulovať dušami iných. Ani jedno, ani druhé, a verím, že ani tretia (i keď mnohí z kyberanov by tu možno vyjadrili svoj nesúhlas) nebol a nie je moj pripad.

A tak jediné, čo ma napadá, keď sa pýtaš na moje detstvo a ideály, je, že pri pohľade na Burianove obrázky v Knižke o praveku som vždy túžil ísť do púšte Gobi pohladať nejaké dinosaurie kosti. To mi bolo o 20 rokov neskôr dožičené a myslím, že až počas môjho pobytu v Mongolsku došlo k akejsi “destilácii” mojich ideálov, ktorá sa teraz, po zhliadnutí možných “matrixov” v USA, Vietname, Iráne, Turkmenistane či Afghanistane postupne mení v akúsi hierarchiu hodnôt.

Zostalo ti niečo z nich?
Na vrchole môjho “rebríčka hodnôt” je Mier, ktorý stojí na ramenách Diverzity a Života. Všetko ostatné, vrátane Slobody či Krásy prirodzene vyplýva z už uvedeného.
Je kludne možné, že rovnaký rebríček hodnôt som v sebe nosil už ako dieťa, len som to nevedel tak verbalizovať, s veľkými písmenami a omáčkou okolo.

Si stotožnený s predstavou priviesť na tento svet deti?
Áno, som s ňou stotožnený a som si vedomý, čo to obnáša. A kedže som už aj stretol Ženu, ktorá je stotožnená s rovnakou predstavou, verím, že ak hemživosť môjho spermatu dovolí, uvidia najbližšie roky v tejto otázke blahodárneho vývoja od slov k činu ;)

Je kyberia.sk tvoje dieťa?
Tá metafora na mňa vyskakuje príliš často na to, aby som ju mávnutím ruky zamietol. Takže odpoveď je skôr “Áno, je mojím dieťaťom”, no zároveň treba okamžite dodať, že je aj dieťaťom tisícky iných ľudí, ktorí sa na utváraní jej formy či obsahu tak či onak podielali či podielajú.

PIPA, SOPA. Kam to speje?
Zameň si druhé P v tej prvej skratke za Č a dostaneš odpoveď. Prípadne rovno aj do ri*i, ale to až po svadbe.

Používaš služby ako megaupload?
Megaupload nie, ani som nevedel, že to existuje. Ale chlapci z piratebay ako i všetci lordi TORov a torrentov majú moju plnú podporu ;)

Myslíš, že wikipedia je relevantný zdroj informácií?
S postupom casu aj v akademickej obci utíchajú kritické hlasy tvrdiace, že wikipedia nie je relevantná. Iste, wikipedia nie je jediný zdroj poznatkov a nikdy ním nebude - veď o to neusilujú ani jej samotní autori - predsa je však jej schopnosť agregovať v sebe všetko verbalizovateľné ľudské poznanie tak nesmierna, že ten projekt osobne považujem za najkrásnejšiu z Katedrál Poznania, ktorú kedy ľudia svorne vytvorili. Osobne ju považujem za skutočný deviaty div sveta (tým ôsmym je TCP/IP ;). Wikipedia je tým, čo som chcel z kyberie mať predtým ako život spôsobil, že sa ubrala vlastným smerom, je prekurzorom Čítanky pre urodzené slečny Johna Percivala Hackwortha ;)

Považuješ internetový aktivizmus za (digitálnu/virtuálnu) analógiu k občianskemu aktivizmu hmotného sveta?
Považoval som, ale vytriezvel som. Ale o tom až v debate.

Čo si myslíš o “zbulvarizovaní” internetu? Pred pár rokmi na ňom bolo menej ľudí, lepší pomer užitočných informácií voči balastu. Je to daň za to, že internet je prístupný masám? Alebo to svedčí aj o niečom inom o dnešnej spoločnosti?
Áno, je to v dosť značnej miere o masovosti, o spriemerovaní schopnosti jednotlivých individuí do jednej nemastnej-neslanej masy. Ale je to aj o podstate kognitívneho systému. O túžbe ega externalizovať sa. Ľudský mozog sa dá zjednodušene chápať ako stroj napodobňujúci vzory chovania, ktoré sa v jeho prostredí čo najčastejšie vyskytujú, prípadne vzory chovania, ktoré sa dajú čo najľahšie napodobniť. Keď výskyt určitého vzoru v prostredí prekročí určitú prahovú hodnotu, je už takmer nemožné čokoľvek zmeniť, a k prekročeniu takého prahu došlo dávno pred emergenciou kyberpriestoru. Preto hneď ako to bolo aspoň trochu možné, nainštalovali sa staré štruktúry aj do Internetu a začali pôsobiť aj tam… Myslieť si, že jedna dekáda Internetu na prirodzenosti masy domestikovaných primátov čokoľvek zmení, je… veľmi krátkozraké. Z evolučného hľadiska je totiž pre ego oveľa výhodnejšie …slúžiť ako transmitter klebiet v sociálnej sieti, prípadne bombardovať okolie obrazmi na vytvorenie ktorých stačilo investovať zlomok sekundy na stlačenie spúšte namiesto … ako riskovať stratu prestíže, kredibility či autority, ktorá ide ruka v ruke s vypustením každej novej ideje do sveta.

Je podľa teba copyright len nástrojom kapitalizmu? Nepomáha viac “malým” tvorcom (umelcom, programátorom) copyleft na zviditeľnenie svojej práce?
Copyright? Čo to je? Bič, ktorí tí, čo nepochopili, že medzi myšlienkou a kilom zlata je esenciálny rozdiel, mlátia tých, ktorým akékoľvek bičovanie príjde absurdné a choré?

Myslíš, že ľudia ešte dokážu nájsť, vyselektovať a oceniť kvalitu v zahltenom prostredí internetu?
Neviem, čo máš na mysli pod pojmom “kvalita” a dokonca si ani neviem predstaviť všeobecné kritérium, ktoré by malo onú “kvalitu” od “balastu” odlišovať, som však presvedčený - a viem, že nie som jediný - som však presvedčený o tom, že drvivá väčšina ľudských bytostí v sebe nesie niečo tak nesmierne krásne, múdre a dobré, že im ono “niečo” vždy umožní rozlíšiť Pravdu od nepravdy.

- - - - - - - - - -

slovníček pojmov:
kyberia.sk - slovenský komunitný portál, ktorý sa vyvinul z iniciatívy skupiny ľudí z prostredia “internetového undergroundu”
TCP/IP - protokol sieťovej komunikácie, na ktorom fungujú lokálne siete aj celý internet
PIPA, SOPA (Protect IP Act, Stop Online Piracy Act) - veľmi zjednodušene povedané, ide o zákoný, ktoré majú americkej vláde a “copyrightovým” korporáciam dať možnosť regulovať a perzekvovať možné porušenia copyrightu a šírenie informácií

- - - - - - - - - -
Otázky sa pýtal Dušan Dobiaš s Danom Kozlíkom.
Obrázky v rozhovore sú fotky (z) Danielových potuliek po svete.

Potenciálni záujemcovia o program EVS (european voluntary service) orientujú svoj záujem často smerom na západ, s vidinou zlepšenia si angličtiny a pobytu v niektorej z rozvinutých európskych krajín. Je určite inpširujúce stráviť nejaký čas v krajine, v ktorej veľa vecí funguje lepšie než u nás.
Avšak iný pohľad na vec hovorí, že východ je oveľa zaujímavejší. Kto chce okrem inšpirácie získať aj skúsenosť z prostredia, v ktorom je čo vylepšovať, stavať a vymýšľať, kto chce na vlastnej koži zažiť ozajstný kultúrny šok, ten nech sa pozrie na mape naľavo od nás. Netvrdím, že vo Francúzsku alebo Portugalsku nie je na čom pracovať. Avšak vplyv zo západu sa postupne šíri krajinami a stiera regionálne rozdiely, pomaly sa vytráca akási autentickosť. Diverzita ustupuje pod tlakom globalizácie.

Nebojme sa cestovať do krajín, o ktorých málo počujeme v médiach. Práve v nich sa môžeme veľa priučiť a možno si aj uvedomiť, v čom žijeme my.

Stanica už roky vysiela mladých ľudí na dobrovoľnícke pobyty do zahraničia. V súčasnosti sú naši dobrovoľníci v Srbsku, Rumunsku a na Islande. Práve teraz máme možnosť vyslať ďalších. Konkrétne hľadáme človeka, ktorý by išiel na 9 mesiacov do Arménska - pracovať s telesne postihnutými deťmi, vytvárať im športové a voľnočasové aktivity. Projekt má začať 1. marca a končí 1 decembra. Je to narýchlo, ale kedže nám vypadol predošlý adept, hľadáme náhradu.

View Larger Map

Druhá ponuka prišla z Moldavska. V meste Kišinau je organizácia zameraná na súčasné umenie a kultúru, ktorá hľadá dobrovoľníka so záujmom o výtvarné umenie (kľúčovými slovami sú: výstavy, verejný priestor…). Viac informácií o tomto projekte na http://www.oberliht.com/evs.

View Larger Map

Podrobnejšie informácie o týchto dvoch projektoch sa pýtajte Dušana na dusan@stanica.sk.

Streda - prvým hosťom bude Erik Baláž, z lesoochranárskeho združenia VLK, ktorý minulý rok predstavil film Strážca divočiny. Tento rok príde v pozícii krstného otca príručky aktívneho Žilinčana, ktorú krstíme v stredu 25. 1. od 19.00 v Literárnej kaviarni v Artfore.

Štvrtok - hlavná diskusia festivalu na tému lokálneho aktivizmu bude obsadená celebritami (ktorým sa bulvár vyhýba). Príde pani Zuzana Wienk z Aliancie Fair-Play, Juraj Smatana, ako stredoškolský učiteľ a poradca Ivety Radičovej o ekológii, Dušan Maňák, architekt a bojovník na plný úväzok zo Žiliny. Celebrity bude moderovať Peter Hodál, právnik občianskeho sektoru. Od 18.00 na Stanici.

Piatok - Pavol Barabáš sa predstaví v inej pozícii, než sme zvyknutí – horizontálnej. Odprezentuje dokument a výpravu za kmeňom Pygmejov, jedného z najmenej dotknutých civilizáciou. Od 17.30 v Nadácii Polis na Mariánskom námestí.

Členovia zduženia Návrat a dokumentarista Robo Kirchhoff sa o 19.00 stretnú v Literárnej kaviarni pri rozhovore o aktivizme v sociálnej oblasti. Zakladteľ združenia Návrat Marek Roháček a jeho žilinská riaditeľka Milada Bohovicová uvedú dokument Nechcené deti po 12 rokoch.

Sobota - k hlavnej téme festivalu Svet v sieti, sa ako mediálni paraziti stretnú opaky celebrít. Roman Týc stál pred súdom skoro za každé svoje umelecké dielo, od panáčikov na semaforoch, po aranžovaný výbuch atómovej bomby vo vysielaní ČT. Pavol Ľupták sa snaží dekriminalizovať kriminalizované a presadzuje Creative Commons. Daniel Hromada mimo cestovania po svete so svojim medvedíkom založil server kyberia.sk.

Nedeľa - zástupcovia združenia Človek v ohrození, jednej z najväčších neziskových organizácii na Slovensku, prídu predstaviť aktivity organzácie, misie, činnosť v Afrike a na Haiti. Tomáš Bokor má na starosti vedenie a prípravu projektov v subsaharskej Afrike a Katarína Ďurovková je riateľkou festivalu Jeden svet na Slovensku.

Kto si?
Volám sa Timotej Blaho, mám 12 rokov, som žiakom základnej školy a som siedmak.

Ako si sa dostal na Stanicu?
Neviem. Chodil som tu už od detstva.

Čo si prvé zo Stanice pamätáš?
Ako prvé si pamätám letný tábor, išli sme do Rajeckej lesne.

Čo robíš na Stanici teraz?
Naposledy som dorobil najnovší film a chodím na workshopy.

Vedel by si vymenovať schopnosti, ktoré si získal? Čo si sa tu naučil?
Toho je veľa..

Čo je pre teba najdôležitejšie, najzaujímavejšie?
Asi najdôležitejšie je žiť v realite. Nie v nejakom svete, ktorý si vytvárame.

Ty si nikdy nevytváraš žiadny svet? Ani vo filmoch?
Priznám sa, že do filmov sa dosť vžívam, ale nehrám sa s autíčkami alebo tak..

Tvoj posledný film bol o Japonsku. To je téma, ktorá ťa teraz veľmi zaujíma. Ako si sa k tomu dostal?
Mňa to samo začalo baviť. Ten film mal byť o spoznávaní Japonska, ale sa to nejako poplietlo a je to rýchlokurz japončiny. O tom je aj druhý diel. Nepamätám si presne, ako ma to začalo baviť.

Aká je tvoja prvá asociácia s Japonskom?
Kultúra a jej kombinácia s technológiou.

Asi sa ťa nemusím pýtať, či by si niekedy chcel ísť do Japonska…
Nie.

Tvoj film je animovaný?
Ano, kúsok po kúsku odfotené, potom sa to celé prehrá a je z toho film. Robí to ilúziu pohybu.

Svoje animáce si zmixoval s oficiálnym propagačným videom o Japonsku. Prečo?
Prvá časť je to tradičné - zvyky, jedlo, atď. O tom bol prvý diel. Druhý diel mal byť presne o tom, o čom je aj druhá časť propagačného filmu. Technológia, roboty a tak.

Máš v triede nejakých spolužiakov, ktorí si fičia na Japonsku ako ty?
Nemám.

Máš sa s kým o tom rozprávať?
Niekedy si píšem s kamarátom, ktorý býva v Japonsku a má aj tam ženu.

Máš nápad na ďalší film? Japonsko 3?
Japonsko 3 to asi nebude, ešte neviem…

Kedy ti napadla myšlienka, že z toho filmu spravíš produkt - že si ho ľudia môžu kúpiť na Stanici?
Neviem. Chcel som, aby si to ľudia mohli pozrieť doma v klude a nielen na youtube.

Čo by si chcel odkázať čitateľom?
Aby si ludia nemysleli, že Japonci sú len nejakí Číňania, ale že to je naozaj odlišná kultúra a preto ich nemôžeme pochopiť.

- - - - - - - - -

Island je krajina, ktorú si ľudia spájaju s ľadovcami, sopkami, gejzírmi, letiskovým kolapsom alebo ekonomickou krízou. Predstava, že niekde tam na severe, takmer na polárnom kruhu, kde sa aj stromom sotva darí prežiť, rastú banány je absurdná (pozn.autora iba 1% rozlohy krajiny pokrývajú lesy). Nech sa budete čudovať akokoľvek – je to fakt. Island bol do roku 2007 najväčší producent banánov v Európe. Popravde preto, že žiadna iná krajina ich nepestovala. V roku 2007 ich však predbehlo Španielsko, ktoré začalo s produkciou banánov na Kanárskych ostrovoch.Takže Islandu zostala druhá priečka.

Ono to zas s tými banánmi nie je také ružové. Nie sú určené na konzum, nájdete ich iba v niekoľkých skleníkoch. Na Islande začali banány pokusne experimentálne pestovať v roku 1956. Výsledky však boli stratové, produkcia nedosiahla požadovaný ekonomický benefit, ktorý by znamenal zastavenie importu banánov. Kým taký banán začne plodiť, treba počkať dva roky, kým rastlina vyrastie. Keď plody dozrejú, tak musia rastlinu vysadiť nanovo a starý strom odstrániť, pretože môže rodiť iba raz. Takže dnes nájdete tieto Islandské banány iba pre potešenie oka v skleníkoch. Dvere sú, tak ako je na Islande dobrým zvykom, vždy otvorené pre návštevníkov. Okrem banánov tu nájdete aj iné experimenty ako figy či kávovníky.
Oveľa úspešnejšie dopadli experimenty s paradajkami a uhorkami, ktoré si úspešne našli miesto na pultoch v obchodoch. Stále prebieha výskum na zvýšenie produktivity produkcie. Kombinujú pomer vody, zloženia pôdy, osvetlenia atď. Momentálne je možné vypestovať 100kg paradajok na meter štvorcový za sezónu.

Sme trochu sklamaní, iba zelené. Ak však nájdete žltý dozretý banán, jeho chuť je sladšia ako chuť bežných banánov. Ako nám prezradil Elias Óskarsson, vedúci skleníkov Islandskej Poľnohospodárskej Univerzity v Hveragerdi, sú zdravšie a chutnejšie. Importované banány sú zbierané ešte zelené. „Na to aby dozreli na chutný a žltý banán, ako ich máme možnosť vidieť v supermarketoch, a cestu prežili, ich však pred „vycestovaním“ musia postriekať etylénom. Naše banány dozrievaju na strome, preto sú sladšie a chutnejšie“.

Pre objasnenie, Island disponuje bohatstvom geotermálnej energie, ktorú využíva nielen na vykurovanie domov a výrobu energie okrem iného aj skleníkov. Island nemá tropickú klímu, ktorú banány potrebujú, ale teplo tu vystupuje v hĺbky Zeme vo forme horúcej vody a pary. Nájde sa tu aj úrodná sopečná pôda. Islanďania sa naučili využiť to čo im krajina ponúka a na počiatku 20.storočia (1924) začali budovať prvé skleníky. Odvtedy sa poľnohospodárstvo stalo doménou „pár metrov štvorcových pod sklom“. Je to celkom sranda, prechádzať sa medzi banánovníkmi v krátkom tričku, zatiaľ čo krajinu navôkol bičuje krupobitie a studený vietor, tak ako tomu bolo počas našej návštevy. Je to akobyste prechádzali v čase a priestore a skočili z Arktídy do Afriky za pár sekúd. Odrazu si uvedomíte ako technológie umožnili človeku výrazne ovplyvniť a zmeniť prostredie v ktorom žije. Skleníkové hospodárstvo na Islande sa stalo kontroverzným fenoménom a spôsobom ako zvýšiť životnú úroveň a znížiť závislosť na importe. Island je také „malé laboratórium“ či už ekonomiky alebo poľnohospodárstva. Island bol odveky na svojej ceste za nezávislosťou. Stane sa v budúcnosti aj poľnohospodársky nezávislým?

- - - - - - - - -
Marekov blog
Mládež v akcii - organizácia zastupujúca európsky program Youth in Action, v rámci ktorého sa realizujú aj Európske dobrovoľnícke služby, na akej sa momentálne nachádza Marek, Zuzana alebo Anja.
Dobrovoľníci na Stanici a zo Stanice - informácie o “našich” vyslaných a prijatých dobrovoľníkoch

Na festivale premietneme rozšírenú, štvorhodinovú verziu filmu Občan Havel režiséra Pavla Kouteckého a Jana Šikla. Špeciálna projekcia fimu / maratónu / spomienky sa začne v stredu 25. januára o 20.00 h.

Pavol Barabáš osobne predstaví svoj film Pygmejovia, deti džungle. Pozor, projekcia sa koná v Nadácii Polis, na Mariánskom námestí 31, v piatok 27. januára o 17.30 h.

Výstava Barma sa smeje - cez vlastné slzy. Barma sa na jednej strane otvára svetu, ale na druhej strane je to stále málo. Na Stanici od 25. januára až do konca premietaní Jedného sveta pre školy, 10. februára, si budete môcť pozrieť, aká je situácia na Barme z pohľadu barmského Shootyho – Harn Laya.

Viac informácií o programe festivalu nájdete v článku Jeden Svet - Svet v sieti.

Dlho propagované večerné dielne pre dospelých a dospievajúcich (vo veku od 15 rokov) - grafická a knižná dielňa si konečne našli svojich potenciálnych záujemcov a tak vám môžeme oznámiť ich blížiace sa otvorenie:

Počnúc STREDOU 25.januára 2012 začne GRAFICKÁ dielňa, vždy v čase od 18.00 do 20.00 - grafické projekty s dôrazom na sieťotlač.

Počnúc ŠTVRTKOM 26. januára bude na programe KNIŽNÁ dielňa, vždy od 17.00 do 19.00 - tradičná ručná knihárina formou vlastných projektov.

(Pozorné oko si možno všimlo že nastala výmena pôvodne plánovaných termínov.)

Na obe dielne sa ešte dá prihlásiť, ak sa chcete pridať, urobte tak čím skôr na hanka@stanica.sk. Lektorom dielní je mladý český výtvarník Martin Krkošek, ktorý vyštudoval knižnú grafiku, ilustráciu a animáciu na VŠUP v Prahe, náš bývalý dobrovolník a neustály spolupracovník, mjk@cmail.cz, www.uuterky.net

Organizované projekcie pre školy sú bezplatné a uvádzame ich s krátkym úvodným lektorským výkladom. Filmy sú určené pre stredoškolákov, trojica filmov na konci zoznamu je vhodná aj pre žiakov ZŠ (6. - 9. ročníka).

Kapacita sály je max. 60 žiakov. Váš termín premietania si prosím rezervujte na barbora@stanica.sk, 0902 152 109 (Barbora Uríková - stredné školy) a hanka@stanica.sk, 0907 178 756 (Hana Hudcovičová Lukšů - základné školy).

Vyberáte si ľubovolný film alebo kombináciu filmov z nasledujúcej  ponuky - je rozdelená do tematických festivalových sekcií.  (Okrem filmov v tomto zozname dávame školám tiež možnosť vybrať si z ponuky filmov, ktoré uvádzame v dennom a večernom programe tohtoročného festivalu.)

Máte právo vedieť –  dokumenty, ktoré bez príkras ukazujú udalosti, o ktorých by mnohí z nás radšej nevedeli, situácie, ktoré by mnohí nechceli aby sa dostali na verejnosť, a predsa by sme všetci mali o nich vedieť, aby sa nestávali.

Addis a Daniel: ukradnuté detstvo - Yeneakale Tamrat / Etiópia, Česká republika / 2010 / 28 min. / české titulky
V Etiópii bolo otroctvo oficiálne zrušené v 30-tych rokoch minulého storočia. Vo forme obchodu s ľuďmi sa s ním ale miestni obyvatelia naďalej stretávajú. Často je to dôsledkom extrémnej chudoby a dopytu po lacnej pracovnej sile. Oba faktory využívajú priekupníci obchodujúci predovšetkým so ženami a deťmi, ktoré putujú za prácou z chudobného vidieka do veľkých miest alebo do iných afrických a blízkovýchodných zemí. Dokument, približuje na príbehoch dvoch mladých ľudí, ako ľahko je možné stať sa obeťou obchodu s ľuďmi.

Krv v mobile - Frank Piasecki Poulsen / Dánsko, Nemecko / 2010 / 82 min. / anglicky / české titulky
Napadlo Vás, že každým zavolaním nepriamo podporujete najväčší vojnový konflikt od druhej svetovej vojny, ktorému za pätnásť rokov padlo za obeť päť miliónov ľudí? Bez vzácnych minerálov, ktorých drvivá väčšina pochádza z ilegálnych baní z Demokratickej republiky Kongo, by sa totiž váš mobil nezaobišiel. Dánsky režisér sa vypraví na miesto činu a po náročnej ceste sa dostáva do jednej z najväčších baní v regióne v konžskej Bisii. Detská práca, prostitúcia neplnoletých dievčat, smrť zavalením a prestrelky medzi členmi miestnych gangov sú tu každodennou realitou. Rovnako ako všadeprítomná korupcia v celom Kongu.

Nech sa páči, poďte ďalej - Paula Ďurinová, Vladimíra Hradecká / Slovensko / 2011 / 30 min. / slovensky
Na Slovensku je odhadom viac ako 600 segregovaných osád, v ktorých žije skoro 200 tisíc ľudí. Možnosti dostať sa z týchto osád a žiť bežný život v spoločnosti sú mizivé. Niektoré obce sú svetlým príkladom toho, že rúcať bariéry sa dá a oplatí sa to.

Obchod s orgánmi - Rama Rau / Kanada / 2010 / 70 min. / anglicky / české titulky
Vyriešiť finančnú situáciu predajom obličky na čiernom trhu je v Indii pomerne bežné, aj keď to zákon zakazuje. Dopyt rastie, pričom cena pre klientov zo Západu je šesťdesiat tisíc dolárov. „Darca” však dostane maximálne dvesto dolárov. Režisérka Rama Rau vo svojom dokumente zachytáva príbeh dvoch žien: Indky Hemy, ktorá sa s pomocou sestry snaží predať svoju obličku, a Kanaďanky Sandry, čakajúcej na vhodného darcu a transplantáciu. Ťaživá situácia všetky ženy zvedie dohromady. Sandra a jej najbližší sú konfrontovaní s realitou indického slumu. Sandra musí zvážiť, či vymení uzdravenie za ohrozenie života iného.

Nové médiá menia svet - súčasné komunikačné technológie umožňujú aj jednotlivcom dokumentovať okolité dianie a zdieľať informácie s celým svetom. V našich šírkach sa jedná hlavne o voľnočasové aktivity, avšak v Barme, či v arabských zemiach slúžili na vyvolanie veľkých štátnych zmien. Mobilné telefóny, Facebook alebo Twitter sú nedeliteľnou súčasťou súčasných revolúcií všade vo svete.

Revolúcia v Káhire - Michael Kirk, Martin Smith / USA / 2011 / 60 min. / anglicky
Prvý príbeh sleduje skupinu mladých egyptských aktivistov na ich ceste k revolúcii, dláždenej stále odvážnejším používaním internetu. Pomocou Facebooku, Twitteru či YouTube mohli zorganizovať politické hnutie, ktoré tajná polícia nebola schopná odhaliť. V druhom príbehu približuje priamo v Káhire Charles Sennott činnosť Moslimského bratstva, kontroverzného islamského politického hnutia, ktoré je pripravené hrať hlavnú úlohu v budúcnosti Egypta. Bratstvo chýbalo na námestí Tahrir počas vzplanutia odporu proti režimu, zohralo však dôležitú úlohu v následnom smerovaní protestov.

Naša r/evolúcia - „Pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou.“ Podarilo sa revolučné heslo pádu komunizmu v stredoeurópskom regióne aspoň trochu naplniť? Odpoveď poznáme všetci, revolúciou sme nezískali raj, prechádzame vývojom. Bolestnou evolúciou.

Jozef a jeho bratia - Anna A. Hlaváčová/ Slovensko / 2009 / 45 min. / slovensky
Dokument venovaný presídleniu Rusínov z ČSR do Sovietskeho zväzu, vytvorený na základe výpovede výborného rozprávača Jozefa Bobalika. Na pozadí presídlenia sa z neho dozvedáme aj o jeho skúsenosti zo sovietskeho pracovného tábora za polárnym kruhom. Obrazovo výpoveď dopĺňa autentický fotografický archív z Vihorlatského múzea. Rekonštruované scény akcentujú kultúru národnostnej menšiny. Svet dreveníc a drevených kostolov dokument stavia do kontrastu so sovietskym nemým filmom 30-tych rokov, čím konfrontuje protichodné svetonázory, zrážajúce sa v zápase o ľudskú dušu.

Stalin - Prečo nie? - Kirill Sakharnov / Rusko / 2010 / 14 min. / rusky / české titulky
„Kedysi voľnosť ako slnko nám žiarila v diaľke, k nej veľký Lenin nás búrkami viedol; vernosti ľudu vždy nás učil Stalin, učil nás ísť v práci aj hrdinstve vpred.” Tento výňatok zo sovietskej hymny z roku 1943 zdobí steny moskovskej stanice metra Kurská. V roku 2009 bol nápis obnovený v rámci nákladnej rekonštrukcie. Autori dokumentu sa rozhodli zistiť, čo si o tom myslia radoví Moskovčania a v náhodnej ankete sa pýtali ľudí, aký majú názor na historickú postavu Stalina. „Stalina môžeme viniť z jediného, a síce, že po sebe nezanechal nástupcu,” dozvedajú sa okrem iného. Snímka prezrádza, že bývalý sovietsky diktátor, za ktorého boli v politických procesoch popravené státisíce nevinných ľudí, sa v Rusku dodnes teší kultu osobnosti.

Ukrajinská Chelsea - Jakob Preuss / Nemecko / 2010 / 88 min. / angické titulky / české titulky
Pokiaľ pochádzate z ukrajinského mesta Doneck, je nad slnko jasné, že ste vášnivým fanúšikom miestneho futbalového klubu Šachťor a že „oranžová revolúcia” vám práve nevoňala. V žiadnom inom meste nemal vodca „modrej opozície”, súčasný ukrajinský prezident a samozrejme veľký fanúšik Šachťoru Viktor Janukovič, takú podporu ako v banskom Donecku. Režisér snímky Jakob Preuss podnikol veľmi presnú sondu do mentality ľudí, ktorí s nostalgiou spomínajú na „staré dobré sovietske časy” a o smerovaní svojej krajiny podľa západného vzoru nechcú ani počuť. Svižne zostrihaný portrét chudobného mesta s vysokou mierou nezamestnanosti a korupcie, ktorému vládne luxusný futbalový štadión postavený miestnym miliardárom Achmetovom, je orámovaný víťazným ťažením Šachťoru v Pohári UEFA. A potom že futbal je len hra…

Eko aktivizmus – už netreba nikoho presvíedčať, že systém dnešného nakupovania, plýtvania a konzumovania, nie je nadlho udržateľný a že ak budeme pokračovať vo vytýčenej ceste ďalj, nebude už možnosť sa vrátiť. Všetci vieme, že niečo treba zmeniť, kde však začať?

Kúpil som dažďový prales - Helena Nygren, Jacob Andrén / Švédsko / 2010 / 58 min. / české titulky
Keď mal Jacob Andrén osem rokov, zapojil sa rovnako ako státisíce švédskych školákov do zbierky na záchranu dažďových pralesov. Vybrané peniaze boli vtedy odoslané do Latinskej Ameriky, kde za ne mal byť kúpený kus dažďového pralesa, a tým zachránený pred vyrúbaním. Po dvadsiatich rokoch sa Jacob rozhodol, že sa pokúsi vypátrať, či finančné prostriedky naozaj dorazili na miesto určenia a kde sa nachádza časť pralesa, ktorý pomohol zachrániť. Po takmer detektívnom pátraní sa vydáva na cestu medzi Honduras a Kostariku. Na vlastné oči vidí, koľko dažďového pralesa už väčšinou nelegálne padlo za obeť ťažobným firmám. Priamočiara snímka jasne dokazuje, že osobná angažovanosť má svoj nepopierateľný význam, a že aj malý osobný príspevok môže niečo zmeniť.

Solartaxi - Erik Schmitt / Nemecko / 2010 / 68 min. / anglicky / české titulky
V roku 2007 si Louis Palmer splnil svoj detský sen – cestu okolo sveta na aute, ktoré bolo schopné nepretržitej prevádzky len na slnečný pohon. Keďže sa jeho auto ani po niekoľkých stovkách kilometrov nerozpadlo, po osemnástich mesiacoch cestu za veľkej pozornosti úspešne ukončil. V každej zo štyridsiatich krajín, ktoré navštívil, usporiadal vo vybranej škole prednášku a na konferencii Organizácie spojených národov o globálnom otepľovaní bol dokonca poverený funkciou oficiálneho taxikára ministrov jednotlivých krajín. Pútavo zostrihaný roadmovie Erika Schmitta s energickou hudbou a pozoruhodnými obrázkami z netradičnej cesty ukazuje splnenie jedného detského sna, ktorý by mohol zásadným spôsobom prispieť k celosvetovému zníženiu emisií.

Ženské svety - v príbehoch hrdiniek z dokumentov sekcie Ženské svety nejde „len“ o emancipáciu. Často ide o život.

Manželka za päťdesiat oviec - Nima Sarvestani / Švédsko / 2010 / 52 min. / české titulky
Mnohí afgánski muži vyznávajú radikálny Islam a uctievajú tradíciu obchodu s manželkami mladšími o generácie, s ktorými niekedy nezachádzajú lepšie než so psami. To je tiež prípad šestnásťročnej Sabere. V siedmych rokoch jej zomrel otec a osvojil si ju blízky príbuzný. Keď mala desať rokov, predal ju o štyridsať rokov staršiemu Talibancovi, ktorý ju štyrikrát priviedol do iného stavu. Dievča malo ako jedno z mála šťastie, že sa jej podarilo uniknúť a ukryť sa v azylovom dome pre ženy s podobným osudom. Ani potom však nemá vyhrané.

Salam Rugby - Faramarz Beheshti / Irán, Nový Zéland / 2010 / 62 min. / české titulky
Presadiť v Iráne športovanie žien je pre Islamskú federáciu ženských športov v Teheráne neľahkou úlohou. Ragbyová federácia sa pritom snaží, aby bolo toto športové odvetvie otvorené ženám, ktoré oň majú veľký záujem. V ceste však stojí množstvo prekážok. Ženy musia športovať úplne zahalené, aj keď im dlhý odev bráni v behu a nadmerne sa v ňom potia. Športoviská môžu užívať len vtedy, keď na nich nie sú muži, takže väčšinou trénujú v halách a na trávnik sa často dostanú len dvakrát za rok. Trénerom nemôže byť muž, pretože ho mravnostná polícia skôr či neskôr obviní z obťažovania. A nakoniec nie je kde a s kým hrať. Aj keď je v krajine niekoľko ženských družstiev, majú dovolené sa spolu stretnúť len raz za dva roky. Režisér Faramarz Beheshti odhaľuje sociálnu a politickú dimenziu športu, ktorý sa nevyhne reštrikciám patriarchálneho systému.

Slovenský dokument - v sekcii sa stretávajú slovenské autorské dokumenty so spoločenským a sociálnym rozmerom. Vidieť môžete filmy už etablovaných slovenských dokumentaristov, ako aj režisérov, ktorí síce ešte nie sú profesionálmi, ale v ich dielach badať nenapodobiteľné uchopovanie reality.

Miluj blížneho svojho - Vladimíra Hradecká / Slovensko / 2011 / 30 min. / slovensky
Vladimíra Hradecká v dokumentárnom filme Miluj blížneho svojho zachytáva reakcie ľudí na prvý slovenský pochod za práva LGBT komunity, ktorý sa uskutočnil v máji 2010 v Bratislave. V snímke sa zameriava na reakcie kresťanských združení (vrátane skupiny Medzipriestor, ktorá združuje homosexuálne orientovaných veriacich a ich blízkych), priestor dostal aj organizačný tím pochodu či Slovenská pospolitosť. Film je doplnený o materiál z Dúhového pochodu z júna 2011.

Nechcené deti po 12 rokoch - Chcela som byť matka - Marek Šulík / SR / 2011 / 26 min.
Dva stromy v záhrade. Ten vyšší je Jožko, ten nižší, ktorý sa akurát uchytil, je Karol. Obidva stromy zasadila pani Jarmila, keď chlapci vstúpili do jej života. Po dvanástich rokoch sa príbeh pani Jarmily Brusilovej a adoptovaných chlapcov výrazne zdramatizoval. Vzájomne komplikovanému vzťahu medzi mladším Karolom a pani Jarmilou priťažila ešte tragická udalosť. Film je pokračovaním dokumentárneho cyklu Nechcené deti, ktorého vznik v roku 1999 iniciovalo združenie Návrat, aby zmapovalo stav starostlivosti o opustené deti v našej krajine.

Nechcené deti po 12 rokoch - Povieme si to v nebi - Jaro Vojtek / Slovensko / 2011 / 26 min.
Príbeh slepého dievčaťa Nikolky, ktorú k sebe prijala náhradná rodina. Napriek tomu, že rokmi sa zdravotný stav Nikoly zhoršoval, rodina nikdy neuvažovala o tom, že by mala od nich odísť. V roku 1999 združenie Návrat iniciovalo vznik série dokumentárnych filmov o starostlivosti náhradných rodín o opustené deti na Slovensku. Po rokoch sa tvorcovia vrátili k príbehom rodín, ktoré sa kedysi rozhodli prijať deti s rôznymi skrytými aj zjavnými zraneniami.

Jeden Svet deťom (filmy vhodné pre žiakov ZŠ)

Dary zo slumov Nairobi – Akrobati z Kware - Branislav Vincze / Slovensko / 2009 / 28 min. / slovenské titulky
John Kangethe žije v slume Kware, pri meste neďaleko Nairobi. Ľudskú podporu našiel na misii rehoľných sestier. Misia má špeciálny program pre HIV pozitívnych ľudí, ktorých učia zvládnuť život s HIV/AIDS. Pomáhajú organizovať podporné skupiny, ktorých členovia si navzájom pomáhajú. Kangetheho nedržia pri sile iba antiretrovirálne lieky, ktoré musí brať pravidelne každý deň, ale aj podpora jeho detí a priateľov. Pomáha mu aj skutočnosť, že dokáže sám pomáhať iným a učiť ich svojmu „akrobatickému remeslu“.

Dary zo slumov Nairobi – Iba voda - Branislav Vincze / Slovensko / 2009 / 28 min. / slovenské titulky
V roku 2009 v Keni vynechalo obdobie dažďov. Pre krajinu to znamenalo obrovské obmedzenia v dodávkach vody a elektriny. Ako to už býva, problémy najtvrdšie zasiahli najchudobnejších. Film Iba voda ukazuje konkrétny dopad „vodnej krízy“ na malú mládežnícku skupinu KAYA, ktorá v slume Mukuru – Kayaba prevádzkuje verejné záchody. Členovia KAYA sa aktívne podieľali na tvorbe námetu pre tento dokument. Predstavujú v ňom aj ďalšie svoje aktivity – čistenie slumu, futbalové družstvo a tanečnú skupinu.

Chcem to skúsiť - Susana Pilgrim / Taliansko / 2010 / 62 min. / české titulky
Dvadsaťtriročný Luigi Fantinelli z Talianska študuje univerzitu v Boloni a hlási sa na študijný pobyt v Španielsku v rámci programu Erasmus. Z viac ako dvoch miliónov študentov na Erazme, je prvý a zatiaľ jediný s Downovým syndrómom. Taliansko reštrukturalizovalo roku 1977 školský systém tak, aby umožnil zdravým aj handicapovaným študovať spoločne. Vo filme nechýba ani reflexia toho, aké ťažké je presadiť sa vo svete zdravých ľudí, ktorí nie sú zvyknutí, že zloženie spoločnosti je omnoho rozmanitejšie.