Už v roku 1883 bola Žilina dopravným uzlom spojeným údoliami Váhu a Kysuce v smere starých obchodných ciest Košicko-bohumínskou a Považskou železnicou. Bez železničného spojenia zostávalo iba údolie Rajčianky. Na stavbu prispeli všetky mestá a obce ležiace v Rajeckej doline a nová trať do Rajca bola otvorená 10. októbra 1899, čo prispelo k rozvoju regiónu. Ľudia mohli konečne cestovať vlakom z Rajca do Žiliny a naopak.

Jednou zo staníc, ktoré vznikli pri novopostavenej železnici, bola aj železničná zastávka Žilina-Záriečie. Najprv mala podobu malej železničnej stavby - z jednej izby, kde železničiari aj bývali, sa priamo predávali lístky. “Nová” budova, v ktorej dnes sídli kultúrne centrum Stanica, je z roku 1945 a je prízemným objektom s rozlohou vyše 300 metrov štvorcových, čiastočne podpivničená a s obrovským podkrovím.

V minulosti, keď Stanica ešte nebola postavená, to bolo miesto, odkiaľ vypravili transporty so slovenskými Židmi namierených do koncentračných táborov. Od marca do októbra 1942 bolo z tohto miesta prevezených viac ako 18 000 ľudí.

V roku 1946 sa do novopostaveného staničného domčeka nasťahovali mladomanželia M, ktorí už i predtým bývali na tomto mieste v starom železničnom domčeku. Obaja pracovali pri železnici. Mali päť detí, všetky sa narodili na Stanici. Pri trati chovali domáce zvieratá. V záhrade bolo veľa ovocných stromov. Ich čerešne boli známe po celom meste. Ľudia ich často kradli. Pod oknami im kvitli kvety a premávali vlaky. Rodinu M. poznalo mnoho cestujúcich a Stanica bola otvoreným priestorom pre každého. Lístky na vlak predávali takmer priamo zo spálne. Bývanie pri trati malo aj svoje výhody: každé ráno trúbenie vlaku budilo deti do školy.

V 80-tych rokoch staničnú budovu obkolesil cestný nadjazd - Rondel a z pôvodnej zástavby tejto časti zvanej Tehelňa už okrem Stanice nezostalo takmer nič. Všetko sa zmenilo. Väčšina stromov zo záhrady zmizlo, aj staničný domček chátral. Manželia M. boli prvými a poslednými obyvateľmi Stanice Žilina-Záriečie. Vyše 90-roční zomreli v Žiline, ale stihli sme ich ešte poznať a oni sa tešili z nášho príchodu. Rekonštrukciou a otvorením kultúrneho centra sa totiž do Stanice znovu vrátil život.

- -
Občianske združenie Truc sphérique vzniklo v roku 1998, na jeho začiatku boli Marek Adamov, Robo Blaško, Hanka Lukšů a ďalší, s cieľom podporovať tvorivosť a súčasné umenie. Po amatérskych začiatkoch a niekoľkých medzinárodných projektoch prevádzkovalo združenie Truc sphérique tvorivé centrum Ateliér (2000-2002) na Mariánskom námestí v Žiline, kde okrem detských dielní a workshopov vznikol aj minipriestor pre divadlo a koncerty s rozmermi i názvom 7,4×4,4. 28. marca 2002 Marek Adamov jazdil s otcom po Žiline a hľadali prázdnu industriálnu budovu, kde by sa naplnil sen o vlastnom priestore pre kultúru. A našli Stanicu Žilina-Záriečie. Od Železníc SR sme ju získali do prenájmu a neskôr v roku 2003 sa podpísala zmluva so symbolickým nájomným na 30 rokov. Rekonštrukcia začala v lete 2003, už v septembri 2003 sa uskutočnil otvárací projekt Cesta do Stanice a odvtedy s postupujúcou rekonštrukciou pribúdalo aj ďalších aktivít. V roku 2004 sme získali výročnú cenu Enlargement of Mind od European Cultural Foundation v Amsterdame a v tom istom roku sme sa stali aj členmi siete kulturfabrík Trans Europe Halles. A príbeh pokračuje.