cold NEWS
Program východnej linky Kinobusu, (nielen) filmovej prehliadky, ktorá sa už roky naivne, ale o to vytrvalejšie zameriava na reštartovanie procesu návštevy kín, sa bude zapodievať témou KOV. Ťažký, drahý, vzácny, ušľachtilý materiál, čary s nim spojené, pre smrteľníka skryté, udalosti a deje v ňom prebiehajúce, alebo iba jeho číra existencia.
To, čo v texte následuje, sú naše konkrétne predstavy a plány, na ktoré sa môžete (naivne) tešiť a
(vytrvalo) dúfať v ich úspešné pretavenie do skutočnosti.
..celý článok
Počas ďalšej výpravy nás na východe prepadla jar a nutnosť vyrovnať sa s tým, že všetko, čo tu objavujeme, sa do Kinobusu nezmestí. A z toho na nás na zle vystúpených autobusových zastávkach, pred klietkou s jedinou ovcou uprostred poľa, pri jazere, kde sa práve konajú Majstrovstvá okresu v rybolove a pred vchodom do jaskyne, kde sme nevošli, dolíhala zvláštna clivota pre čaro pretŕčajúcich neuskutočnených vecí...
..celý článok
Vážení a milí,
týmto uzatvárame hádankovú súťaž témy Kinobusu – východnej linky. Medzi typmi sa objavilo „po stopách minulosti“, „čas v nás“, ale aj „irónia“, „hrdza“ a „staré železo“, čo je až nebezpečne blízko. Slávnostne teda oznamujeme, že témou Kinobusu je KOV, ako ste si mohli prečítať tiež na letákoch, ktoré sme neobozretne distribuovali ešte pred uzavretím súťaže (a k čomu sa tiež priznal jediný správne hádajúci, za čo ho odmena neminie).
Vstupenku na Kinobus získava prvá z hádajúcich, Terézia Matkuliaková. Ostatní hádači Michal Sipocz, Andrea Kalinová a Martin Gálik získavajú za odmenu pravý, nefalšovaný nôž zo Štósu, pretože je z kovu a tiež preto, že nožiarstvo je slávna miestna tradícia. Gratulujeme, a ďakujeme, že ste sa s nami hrali.
Východná linka teda poputuje po stopách kovu, zasypaných baní, metalistov na konci sveta, ostrých čepelí , hámrov a hviezdneho prachu, aj strieborného prášku na filmovom páse. Všetci, čo trpia zvýšeným elektromagnetizmom, nech preto svoju účasť napred skonzultujú so svojím lekárom.
Netrúfame si generalizovať a hodnotiť súčasnú ekonomickú a sociálnu situáciu Východu, ktorá vplýva na kultúru a kultúrnosť obcí. Po prvých dvoch výjazdoch za starými kinami, však máme základné znalosti o stave kultúrnych domov a kín hlavne na západ od Košíc.
Filmový priemysel sa na východe formoval podobne ako na väčšine Slovenska. Situácia sa možno líšila vo väčšom dôraze na Akcie Z, v rámci ktorých stavali obyvatelia kiná svojpomocne. V urbanizme sa situácia trocha líšila v surrealistickejších, nedokončovaných „koncepčných“ rozhodnutiach o nových modeloch bývania, revitalizácie centier a riešenie rómskej otázky, ktoré menili aj umiestnenie kín. Sieť však fungovala, jej úspech bol rovnaký a kiná majú aj tu stále silnú emocionálnu hodnotu.
Viva la EU - vďaka odlišnej situácii, našla sociálna politika EU na východe široké pole pôsobnosti. Finančné schémy, pripravené riešiť čo riešiť treba, podporujú nové cesty, kanalizáciu, či práve revitalizáciu verejných priestorov. Keďže v obciach už nejestvuje takmer žiadna občianska vybavenosť a servis (námestia, reštaurácie, končia obchody aj krčmy), peniaze sa presúvajú práve na revitalizáciu kultúrnych domov, ktoré zostali ako pamiatka zašlých časov. Väčšina navštívených obcí má (láka ma pridať slovo unifikovane) zrekonštruovanú sálu, čo v tomto prípade značí, že z nich odstránili premietačky, plátno, eleváciu a spravili z nich sálu pre spoločenské podujatia, stretnutia občanov a zasadnutia. Z pohľadu úradov určite krok vpred - disponujú krásnou sálou, pýchou kultúrneho domu. Z nášho pohľadu sa však jedná o zložitejší problém chápania filmu ako individuálnej záležitosti určenej k sledovaniu doma. Obce väčšinou nemajú záujem o udržanie, zrekonštruovanie kina, ani záujem o zriadenie dotačného systému určeného na distribúciu a premietanie filmov.
Situácia je tu teda odlišná od západného Slovenska - veľa sál je zrekonštruovaných a aj nezrekonštruované sály stroje vyhodili (možno to súvisí s existenciou jedinej firmy, ktorá sa zaoberá kino technikou na Slovensku práve v Košiciach). Kiná, často v tejto oblasti budované nie ako kultúrne multifunkčné domy, ale sály určené čisto na premietanie, nemajú využitie a ostávajú ľadom, bez možnosti ich ďalšieho využitia. Tieto informácie však nie je možné vztiahnuť na celý východ. Navštívili sme len asi dvadsať obcí do štyridsať kilometrov západne od Košíc. Tu sa náš obzor končí.
Čo Vám však môžme prezradiť, je, že v tejto chvíli do úvahy pri východnom Kinobuse zahŕňame obce Šaca, Poproč, Medzev, Buziky, Poľov, Turňa nad Bodvou a Štós.
Tešíme sa na stretnutie v druhej polovici Júna.
Od roku 2011 sa budú s najväčšou pravdepodobnosťou konať na Slovensku dva Kinobusy. Košice nás poprosili a pozvali pripraviť podobnú prehliadku, aká sa deje pri Žiline. Keďže chcú skúmať staré kiná a možnosti kinematografie v komunitách s pravidelnosťou raz do roka a pri Žiline sa stále nachádza veľa kín, ktoré sme ešte nenavštívili, rozhodli sme sa, že voľba dvoch Kinobusov je najprijateľnejšou. Programové zameranie východného Kinobusu sa bude viac orientovať na komunitné možnosti filmu (prepájanie a zapájanie obyvateľov do spoločenského diania) a urbanita obcí. Predbežný termín je stanovený na veľmi lukratívnu Svätojánsku noc (24. až 26. jún). Na dátum bude asi reagovať aj téma. Starý Kinobus, čiže Žilinský sa opäť vyberie na stredné Považie - hranice Bielych Karpát a Javorníkov, prípadne, po minuloročnej skúsenosti až do Čiech. Téma je už známa, ale nechávame si ešte chvíľu času na jej vyjasnenie. Táto difúzia Kinobusu nám určite pripraví mnohé komplikácie, ale dúfame, že vás sa nedotknú a ak, tak len v dobrom a obohacujúcom. Samozrejme, šťastný nový rok - veršovať nevieme. S pozdravom
Je zbytočné písať patetické rozlúčkové texty po akciách, hlavne webmaster by to nemal robiť (možno dramaturg by si to mohol dovoliť). Takže len stroho - tuto sú naše a vaše fotky. Čau!
Už bolo na čase, aby sme vám, milí budúci účastníci, odkryli tajomstvá sprievodných akcií a zlatých klincov cez/bez/hraničného Kinobusu do detailov. Slúži na to sekcia Podrobne hore v menu. Čítajte a užívajte.
A okrem pašovaných platní alebo kaziet na Self Made Disco uvítame, ak program obohatíte aj VHSkami s filmami nadabovanými v poľskom štýle (teda jeden hlas dabuje všetky postavy). Ak takéto skvosty doma máte, prineste ich so sebou!
Máme plné dva autobusy účastníkov, nula voľných akreditácií (ani pre kamarátov), niekoľko pripravených kinosál, dve telocvične na prespanie. Ešte pobalíme techniku a piatok môžeme vyraziť!
Kinobus ohlasuje, že nadišiel čas ohlásiť, že sa blíži, čoho sa vždy bojíme a na čo tak čakáme. Včera sme zažili rekordný počet - 17 akreditovaných. Ďakujeme - v hre takto ostáva posledných 20 akreditácii - stále platí, kto skôr pride, ten skôr berie.
Kedže sa čím ďalej, tým rýchlejšie skinobusnieva, nakrútili sme nano-dokument o tom, ako sa taký hraničný festival varí.
S veľkou radosťou Vám, všetkým divákom akreditovaným aj potencionálnym, oznamujeme, že na festival prisľúbili svoju učasť sprievodcovia z nedivadlenej kupiny Vosto 5, ktorí su už viac známi, ako neznámi. Títo sa festivalu ešte nikdy v takomto zložení nezúčastnili, avšak Praha je malá a všetko vedia. Viac o nich na www.vosto5.cz.
Tešíme sa a dúfame, že sa tešiť budete aj vy - nielen zo sprievodcov, ale tiež z programu. Môžete si už prečítať kde, kedy a čo budeme na cez.hraničnom Kinobuse robiť, vidieť a predovšetkým zažiť. Pribudol aj krátky text o tohtoročnej téme. Všetko v príslušných sekciách tejto stránky.
No a tu sú už mesiac omylom utajované fotky z prípravného výletu za Kinobusom. Počet týchto výjazdov už radšej nerátame.
Kinobus (nielen) filmový festival č. 6. otvára brány divákom. Budeme veľmi radi ak sa aj tento rok vydáte s nami do nových regiónov a starých kín, tento krát s témou Hranica. Keďže autobusy majú stále obmedzenú kapacitu, odporúčame sa akreditovať dopredu. Ceny pre tento rok ostávajú rovnaké ako minulý rok:
dospelí 17,- €,
študenti, ženy na materskej, dôchodcovia, ... 13,- €.
spanie v spacáku v telocvični: 2,- € noc.
Akreditácie možné na martin@kinobus,sk, alebo telefóne 0908 938 339
Druhá správa je report z trojmezí aj s fotkami. Sú fotené z mobilu, mnou a Ivkou, takže sú naozaj len dokumentárne a nie veľké a občas rozmazané, tak možno tam daj výstrahu, že sú také aké sú.
Tretia správa: zmena vizuálu
Kinobus má pripravený nový vizuál - po troch rokoch sme radikálne zasiahli a vytiahli z hlavy dizajnéra opäť niečo nové. Dizajn stále pripravuje Patrik Svoboda - ďakujeme.
Zavŕšili sme objavovanie trasy tohtoročného Kinobusu. Posledná cesta nás viedla do Čiech, konkrétne do Sliezska, presnejšie Sliezskeho Těšínska. Po minulom urputne dlhom reporte, ktorý kým prešiel všetkými úpravami a dostal sa na web, takmer vyprchal; bude tento stručnejší.
Celý report si prečítajte tu...
Začiatkom apríla sa kinobusový tím vybral na tohtoročnú prvú výpravu za hľadaním zabudnutých, prachom zapadnutých dedinských kinosál. Môžete si prečítať report o tom, čo sme našli a čo ešte len nájdeme.
> report s fotkami
S radosťou Vám dávame na známosť a potvrdzujeme, že ďalšie pokračovanie Kinobus, asi šieste, sa uskutoční od 3. do 5. septembra 2010. Trasa pôjde cez Slovensko, Poľsko, České pohraničie - štartovacia obec bude Skalité. Prosím, nezabudnite si zobrať Poľské a České peniaze – rozmienať budeme aj my, ale za pekelný kurz. Téma je známa, ale nie je pomenovaná, preto ju neprezradíme, ale budeme sa venovať okrajom.
>>Jurgenova reportáž z Kinobusu v Slovenskom rozhlase (od 6. minúty)
>>fotky
report:
--
Tento rok sme pri ceste za pamäťou zabudli:
- krstné meno pána Knapa (je to Tibor, a nie Milan, aj keď je to tak uvedené v bulletine)
- zachovávať nočný kľud
- pamätnú publikáciu s názvom „Si Dylanov typ?“ (Kde je? Vyšlo niekomu ÁNO, a už je v Beverly Hills? Preverujúc rebelov na motorke?)
- šedý dievčenský sveter na zapínanie. Zostal v bielom autobuse a čaká na Stanici.
- urobiť spoločnú záverečnú fotku
Na tohtoročnom Kinobuse sme skoro zabudli:
- tri dievčatá v miestnej krčme pri odchode z Hornej Marikovej (bol to planý poplach)
- vrátiť naberačku z nedeľného obeda zapožičanú v dome pána premietača
- kľúče od kultúrneho domu v DM na stole v Papradne
Kvôli pamäťovému Kinobusu určite nezabudneme:
- vybrané slová po R
- ako sa spievajú a akých synov majú „Slovenské mamičky...“
- čo majú spoločné divé kačky na potoku a čaro osobnosti
- prežehnať sa pred „Sladkými hrami minulého leta“. A v ideálnom prípade i po.
- zaradiť sa do fronty na nedeľný obed medzi prvými. Pre istotu.
- ako sa hoduje v Kostolci. Rozliehavo. Že keď dôjde guláš a pivo zadarmo, stále sa oplatí. Minimálne vo vzduchu neslýchaný klarinet.
Okrem toho sa stalo ešte veľa. Vlastne všetko podstatné. Filmy. Na kotúčoch, praskajúce, prerušované výpadkami, ale ako inak to môže byť viac naozaj?... Cesty. Aj tak je Kinobus hlavne výlet. Viac, ako čokoľvek iné. Nechodíme do jednej triedy, ale aj tak sme tri dni akosi spolu- ... A vykrikujeme, a tlieskame, a mávame babičkám na ceste, a ľuďom, čo vychádzajú pred brány, no banda jedna hipisácka, a píšeme písomky, a listujeme v cudzích denníkoch, a hrabeme sa v cudzích detstvách, a ráno nás bolí hlava a vlastne sa nikomu nič nechce, ale to prejde. Príde Vinetú („jediný film, na ktorom nikto nezaspal“)...Kiná. Prvé, čo sa o nich dá povedať, je, ako voňajú. Úplne inak. Vŕzgajú stoličky? Víri v dopadajúcom svetle premietačky prach? Koľko má okien? Je tu koberec? Akú farbu majú steny? Znovu sa zaplní. Nie svadobčanmi, ani ako rokovacia miestnosť miestneho zastupiteľstva. Všetko je jasné v momente, keď zhasne svetlo. Ľudia sa sem prichádzajú dívať. Premiestňovať. Unikať. Vstupovať do príbehov. Objímať sa. Spať. Lebo to všetko sem patrí. Tým všetkým kino ožíva... Premietači. Postavy a postavičky. Šedé eminencie strieborného plátna. Ten ktosi, kto sa díva z kabíny, a sám je neviditeľný a dbá. Príbeh premietača je nerozlučne spätý s príbehom kina. Oni ho poznajú z celkom inej stránky, ako všetci ostatní. Pozývame ich, aby oprašovali premietačky, šťukali tlačítka, znovu si vychutnali ten zvuk a povedali pár slov. Je to výzva rozpamätať sa znovuzažívaním. Ak práve nie sú na členskej schôdzi HZDS. Objavy a objavovanie. Čo všetko si predstavujeme, a čo všetko je dedina. Slivky a jedlé bedle. Motorkári na endure. Zvuk cirkulárov. Turek z duritky. Vytunené embéčky... Kinobus je rámec. Ide o to všetko, čo ho vyplní. Konkrétnymi stretnutiami, náhodami, situáciami. Čosi občas zarezonuje, a zrazu ten pocit, že sa to deje naozaj. Bývalý ruský vojak z Papradna nás prevedie cez kopec a na kopci urobí z prednášky dokonalú situáciu. Skoro divadlo, ale lepšie. Pán šofér bieleho autobusu zrazu skričí do telefónu na pána šoféra žltého autobusu: „Čo?! Už ani spátečka, už len dvojka?“... a pred úžinou zavelí „Nadýchnuť!“, a v úžine stretneme ďalší autobus, tak manévrujeme... Niekedy sa stalo, že sa zrazu sprítomnila Pamäť, nielen ako téma, ale úplne v kryštalickej podobe: na písomke v škole, pri lovení chemických prípon, a vlastne odpovedí všeobecne. V Raji a v Pekle: dekódovanie obrazu, výkriky, priraďovanie mien, situácií, dešifrovanie miest. A v tom všetkom implicitne obsiahnuté vedomie o tom, ako sa všetko za ten čas zmenilo. Trochu nostalgie v pivovej atmosfére. Jednak prišli miestni, ktorí za iných okolností do krčmy nevkročia, a k tomu stovka kinobusujúcich so zemiakovými plackami v rukách, vnímajúcich, zažívajúcich obraz úplne inak.
Čo ešte?...skončilo to, je čas spomínať, tak do toho! Pošlite nám svoje dojmy, a kľudne si ich mýľte s pojmami. Píšte, na čo si len spomeniete. Napríklad stužka na venci „Spomíname“. Aj to, čo by ste si radšej nepamätali. Napríklad: rozbil som si hlavu, a ocitol som sa o pol štvrtej ráno v Považskej Bystrici.. Alebo napríklad, ako vtedy...
písomky:
