Nový priestor Stanice pre súčasné divadlo a tanec

Tritisíc pivných prepraviek, 800 slamených balíkov, 10 m3 obyčajných dosiek , 60 OSB dosiek, 120 starých železničných podvalov, 12metrový lodný kontajner, 2 tatrovky ílovitej hliny, 10tisíc klincov, 1 km závitových tyčí, tisíc matíc, spojok a podložiek, 1500 vrutov do dreva, 1 tatrovka štrku na vyrovnanie terénu, 1 predlžovací kábel na prívod elektriky, 2 fúriky, jedno malé lešenie a zatiaľ neuveriteľných 7-tisíc eur stačili na to, aby v Žiline vyrástol nový priestor pre súčasné umenie i ďalšie akcie a kultúrne centrum Stanica zdvojnásobilo svoju kapacitu. Názov S2 odkazuje práve na to, že je druhou Stanicou.

Stavba S2 je inšpirovaná príkladmi zo zahraničia, mnohé veci sme ale vymysleli sami. Plášť a vonkajšiu konštrukciu tvoria prepravky Černej hory zviazané vertikálne kilometrom závitových tyčí a horizontálne dvoma vencami z OSB dosiek. Z vnútornej strany tvoria steny slamené balíky upevňované medzi obyčajné dosky podľa metódy holandského staviteľa Toma Rijvena. Na nich je namieste miešaná hlinená omietka nanášaná rukami počas workshopom vedeného práve Rijvenom. To všetko je postavené pod prirodzenou strechou nadjazdu Rondel, avšak bez toho, že by sme s mostom konštrukčne spájali. Stavba-nestavba nemá základy, leží na štrkovom podklade na starých drevených železničných podvaloch. Vchod tvorí starý lodný kontajner.

S2 má za sebou prvé krásne momenty, keď už bola plná divákov (a zmestí sa ich na sedenie aj 200) - počas konferencie Trans Europe Halles Meeting, na letných festivaloch Kiosk a Fest Anča a ďalších predstaveniach a akciách, slúžila už aj ako svadobná sieň. Sami sme prekvapení pozitívnou odozvou, s ktorou sa stretávame na Stanici, každý deň prídu ďalší a ďalší ľudia, že sa chcú pozrieť dnu a my otvárame a vysvetľujeme a užívame si pozitívne prijatie nášho architektonického experimentu. Najväčšie poďakovanie patrí viac než stovke dobrovoľníkov, kamarátov a rodinných príslušníkov, ktorí od začiatku apríla do polovice júla 2009 stavali, varili, konzultovali a prinášali nápady.

Jedným z jeho zámerov bolo poukázať na mrhanie peňazí na výstavbe rôznych kultúrnych inštitúcií. Bežne sa stáva, že štát alebo samospráva nájde milióny na rekonštrukcie a investície, ale nový priestor potom nemá peniaze na prevádzku a program. My sme zvolili opačný prístup a znížili sme náklady stavby na minimum. Ďalšou motiváciou k projektu bola revitalizácia nehostinného územia pod nadjazdom Rondel, na ktorej pracujeme už štvrtý rok. Úsilie Stanice a mladých architektov, dizajnérov, umelcov a dobrovoľníkov začalo opravou pešieho podchodu v roku 2005, potom sme sa pustili do komunitného dvojhektárového parku medzi Rondelom a kasárňami, kam ľudia zvykli sypať smeti. Neskôr vzniklo letné pódium kryté nadjazdom a teraz vedľa neho aj nová budova. Návrh S2-ky tak nevýhodu absolútnej blízkosti rušnej cesty povýšil na prednosť. Tretím motívom bola stavba samotná a zážitok z ekologickej architektúry, ktorý nám učaroval. Projekt sme pripravovali asi rok a postupne z neho mizli klasické technológie - základy, piliere, prefabrikované materiály - a s chýbajúcimi peniazmi sa rozpočet približoval k extrému. Stretávali sme sa s odborníkmi na slamené stavby a ekologickú architektúru, ale aj klasickými konštruktérmi, ktorí nás posúvali vpred svojou skepsou. Všetkým zainteresovaným projekt ponúkol zážitok z alternatívnej výstavby, v ktorej sú hlavným nástrojom ruky.

Ako ďalej? Stavba samozrejme nie je dokončená - stále zbierame použité prázdne PET fľaše všetkých rozmerov, ktorými vypĺňame obvodový plášť z bedničiek. Snažíme sa nájsť sponzora na vzduchotechniku, dokončenie izolácií a podlahu, musíme dokončiť divadelnú techniku a sedenie pre divákov, možno aj kúrenie na zimu. Priestor je však použiteľný a s malými obmedzenia dokáže pojať väčšie či menšie kultúrne podujatie. A čo v prípade, ak by sa niekomu táto stavba-nestavba bez stavebného povolenia znepáčila? Konštrukcia nie je pevná. Dá sa kedykoľvek rozobrať a nevznikne pri tom nijaký odpad. Slama sa použije v poľnohospodárstve či pri výstavbe rodinných domov, hlina sa rozpustí a neporušené debničky vrátime do pivovaru. Veríme však, že to sa nestane a S-dvojka tu bude ešte dlho slúžiť nezávislému umeniu. Pretože ľudia vchádzajúci do sály aj dnes taja dych a nám sa skoro nedá veriť, že sme to dokázali vlastnými rukami.

Poďakovania patria za materiálovú podporu firmám - pivovar Černá hora, Divadelné centrum Martin, Kebek Slovakia, Helios Slovakia, Pemitrans, Sams-bat, Kúpalisko Veronika Rajec, Zberné suroviny Hora. Za finančnú podporu donorom - Nadácia Intenda, Nadácia Pontis a zamestnanecký grantový program KIA Motors Slovakia. Za konzultácie a dobré rady architektom a odborníkom - Janko Gašparovič, Dušan Voštenák, Lenka Voštenáková, Michal Sirotiak, Karol Gabriš, Michal Sládek, Martin Jančok, Pavol Uherčík, Michal Adamov, Tom Rijven, Bjorn Kierulf a Zuzana Kierulfová, Tom Rijven… Za inšpiráciu tvorcom, ktorých sme nikdy nestretli - Wolfgang Winter a Berthold Hörbelt.