O STANICI



Stanica Žilina-Záriečie

Pôvodná budova a okolité územie starej, no stále funkčnej železničnej zastávky Žilina - Záriečie v obkolesení žilinského Rondla, je od roku 2003 spojením nezávislého kultúrneho priestoru, umeleckého laboratória a kolektívu aktivistov. Na neoznačenej mape súčasnosti chceme byť prestupným uzlom, v ktorom sa kriticky uvažuje, tvorí a vzdeláva. Pokračujeme v písaní príbehu malej stanice, kde sa križovali cesty miestnych obyvateľov. Dnes prepájame ľudí zblízka i zďaleka, progresívne umelecké, kultúrne a  vzdelávacie aktivity s komunitami i širokou verejnosťou.

Celoročný a každodenný program Stanice pozostáva z festivalov (Fest Anča, Kiosk festival, Hory a mesto Žilina, Žilinský literárny festival, ...), divadelných a tanečných predstavení, koncertov, filmových premietaní, prednášok, výstav, workshopov, kurzov a dielní, rezidenčných pobytov umelcov, koprodukcie umeleckých projektov, hosťovania a vysielania zahraničných dobrovoľníkov, podujatí pre deti a pre školy, ruchu malých trhov a komunitných akcií (vo voľných termínoch, je možné si služby a techniku Stanice prenajať.) Popri tom naďalej slúžime ako čakáreň a predajné miesto lístkov na lokálny vlak zo Žiliny do Rajca.

Stanicu prevádzkuje občianske združenie Truc sphérique, ktoré sme založili ako študenti v roku 1998. Na začiatku boli Marek Adamov, Robo Blaško, Hanka Lukšů, La Aramisova a ďalší kamaráti s cieľom podporovať tvorivosť a súčasné umenie. Po amatérskych začiatkoch a niekoľkých medzinárodných projektoch sme prevádzkovali prvé nezávislé kultúrne centrum Ateliér (2000-2002) na Mariánskom námestí v Žiline, kde okrem detských dielní a workshopov vznikol aj minipriestor pre divadlo a koncerty s rozmermi i názvom 7,4 × 4,4, všetko sme presunuli na Stanicu v roku 2003. Okrem Stanice sa od roku 2011 venujeme tiež rekonštrukcii a prevádzke ďalšieho kultúrneho priestoru - Nová synagóga Žilina. Patríme do medzinárodnej siete nezávislých kultúrnych inštitúcií Trans Europe Halles, ktoré vznikli na báze občianskych iniciatív mladých ľudí revitalizujúcich prázdne industriálne a obchodné objekty na priestory pre súčasné umenie a kultúrno-sociálne aktivity. Na Slovensku sme spoluzakladateľmi Antény - siete pre nezávislú kultúru. Právom sme tiež hrdí na svoju vlastnú rozsiahlu sieť - rodinu návštevníkov, sympatizantov a podporovateľov, bez ktorých by naša existencia nedávala zmysel.

Stanicu píšeme s veľkým S a jej jednotlivé kapitoly sme kedysi číslovali. Budovu S1 z roku 1946 sme získali do 30-ročného symbolického prenájmu od ŽSR. Pod našimi rukami prešla výraznou rekonštrukciou. V roku 2009 sa priestor významne rozšíril o alternatívnu stavbu divadelnej sály S2, ktorá po desiatich rokoch podľahla požiaru, ktorý založil dodnes neznámy páchateľ. Zostal aspoň pre open air akcie dôležitý a krytý priestor letného kina a stage pod Rondlom a možno (ak Žilina vyhrá titul Európske hlavné mesto kultúry 2026) sa nám podarí inú novú S-dvojku postaviť. Plánovaná prístavba budovy S3 z lodných kontajnerov sa nakoniec nerealizovala, keďže sme sa pustili do galérie Plusmínusnula a rekonštrukcie Novej synagógy. V záhrade okolo Stanice, kde je možnosť kempovania na letných festivaloch, detské či petangové ihrisko aj cyklodielňa Recykel občianskeho združenia Mulica. 



Z histórie

Už v roku 1883 bola Žilina dopravným uzlom spojeným údoliami Váhu a Kysuce v smere starých obchodných ciest Košicko-bohumínskou a Považskou železnicou. Bez železničného spojenia zostávalo iba údolie Rajčianky. Na stavbu prispeli všetky mestá a obce ležiace v Rajeckej doline a nová trať do Rajca bola otvorená 10. októbra 1899, čo prispelo k rozvoju regiónu. Ľudia mohli konečne cestovať vlakom z Rajca do Žiliny a naopak. Jednou zo staníc, ktoré vznikli pri novopostavenej železnici, bola aj železničná zastávka Žilina-Záriečie. Najprv mala podobu malej železničnej stavby - z jednej izby, kde železničiari aj bývali, sa priamo predávali lístky. V blízkosti bol počas druhej svetovej vojny koncentračný tábor, odkiaľ vypravili transporty so slovenskými Židmi namierených do koncentračných táborov. Od marca do októbra 1942 bolo z tohto miesta prevezených viac ako 18 000 ľudí. 

“Nová” budova, v ktorej dnes sídli kultúrne centrum Stanica, je z roku 1945 a je prízemným objektom s rozlohou vyše 300 metrov štvorcových, čiastočne podpivničená a s obrovským podkrovím. V roku 1946 sa do novopostaveného staničného domčeka nasťahovali mladomanželia M, ktorí už i predtým bývali na tomto mieste v starom železničnom domčeku. Obaja pracovali pri železnici. Mali päť detí, všetky sa narodili na Stanici. Pri trati chovali domáce zvieratá. V záhrade bolo veľa ovocných stromov. Ich čerešne boli známe po celom meste. Ľudia ich často kradli. Pod oknami im kvitli kvety a premávali vlaky. Rodinu M. poznalo mnoho cestujúcich a Stanica bola otvoreným priestorom pre každého. Lístky na vlak predávali takmer priamo zo spálne. Bývanie pri trati malo aj svoje výhody: každé ráno trúbenie vlaku budilo deti do školy. V 80-tych rokoch staničnú budovu obkolesil cestný nadjazd - Rondel a z pôvodnej zástavby tejto časti zvanej Tehelňa už okrem Stanice nezostalo takmer nič. Všetko sa zmenilo. Väčšina stromov zo záhrady zmizlo, aj staničný domček chátral. Manželia M. boli prvými a poslednými obyvateľmi Stanice Žilina-Záriečie. Vyše 90-roční zomreli v Žiline, ale stihli sme ich ešte poznať a oni sa tešili z nášho príchodu. Rekonštrukciou a otvorením kultúrneho centra sa totiž do Stanice znovu vrátil život.

28. marca 2002 Marek Adamov jazdil s otcom po Žiline a hľadali prázdnu industriálnu budovu, kde by sa naplnil sen o našej kulturfabrike. Našli Stanicu Žilina-Záriečie. Od Železníc SR sme ju získali do 30-ročného symbolického prenájmu výmenou za náročnú rekonštrukciu a zachovanie pôvodnej funkcie zastávky a útulku pre traťových robotníkov. Už v septembri 2003 sa uskutočnil otvárací projekt Cesta do Stanice a odvtedy s postupujúcou obnovou pribúdalo aj ďalších aktivít. V roku 2004 sme získali výročnú cenu Enlargement of Mind od European Cultural Foundation v Amsterdame a v tom istom roku sme sa stali aj členmi siete kulturfabrík Trans Europe Halles. A príbeh malej stanice, kde sa stretávali ľudia zblízka i zďaleka, pokračuje dodnes.

Ďakujeme za podporu