V spolupráci s kultúrnym centrom Cublo Art Centre so sídlom v Užhorode sme vyhlásili Open call pre ukrajinské umelkyne pôsobiace vo vizuálnom umení. Na základe výsledkov otvorenej výzvy u nás umeleckú rezidenciu počas januára strávila Tereza Barabash so sedemročným synom Levom. Pricestovali spolu z Ľvova a strávili u nás tri týždne, počas ktorých spoločne tvorili a v závere rezidencie vytvorili inštaláciu „Domov“, ktorú bolo možné vidieť počas jedného večera vo forme pop-up výstavy v bare na Stanici.
Tereza pracuje so širokou škálou médií od textílií, cez video, site-specific inštalácie vo verejnom priestore až po krehké papierové objekty. Venuje sa témam vojny, útlaku, pamäte, dialógu.
Citlivo poukazuje na vojnové traumy spôsobené agresiou zo strany ruského suseda, vizualizuje bolesť zo straty (človeka či miesta) cez históriu Ukrajiny a jej obyvateľov, no tiež cez vlastné prežívanie, rodinné spomienky a osobné príbehy.
O čom je Terezin a Levkov Domov?
Projekt pozostáva zo štyroch sérií, ktoré prepája téma vojny a domova. Sklo v časoch pokoja ľudí chráni pred vonkajšími okolnosťami a jeho priehľadnosť umožňuje vizuálny kontakt so svetom vonku.
Avšak v čase vojny sa domov, ktorý bol úkrytom a ochranou stáva hrobom – sklo môže zraňovať, zabíjať.
Naskladanie skla do štvoruholníkových kompozícií vytvára akúsi sivosť, nepriehľadnosť – možno hmlu alebo opar v krajine, spojený s dymom z explodovaných bômb alebo rakiet, z ľudského žiaľu, ktorý sa šíri údolím vojny.
V ďalšej sérii objektov vytvorených zo sklených fragmentov komponovaných na papierovej ploche Tereza vytvára efekt röntgenových snímok. Grafické kontúry fragmentov, akoby navždy uviaznutých v štvoruholníkových formách, môžu evokovať röntgenový snímok vedomia navždy poznačeného vojnou. Snaží sa usporiadať tieto fragmenty do aspoň ako-tak pokojnej, kľudnej formy.
Od začiatku vojny Tereza absolvovala viacero umeleckých rezidencií v Európe a syn Lev (dnes už sedemročný) cestuje spolu s ňou. Výstava na Stanici nie je jeho prvou verejnou prezentáciou – s Terezou vystavuje už od troch rokov. V Žiline vytvoril sériu tušových kresieb, ktoré odrážajú detské vnímanie ukrajinských miest, ktoré ich obyvatelia boli nútení opustiť kvôli ruskej agresii. Zbombardované domy, letiace rakety, horiace budovy, padajúce bomby.
Jeho diela sa naďalej dajú vidieť v priestoroch Stanice.
Séria diel “Personal Things of my Great-Grandmother (Osobné veci mojej prababičky)“ (2021–2025) prepája osobnú pamäť Terezinej rodiny a historickú pamäť ukrajinských ľudí, ktorí po desaťročia trpeli pod neustálou agresiou susedného štátu, pretože v rôznych obdobiach Rusko vplývalo Ukrajinu rôznymi spôsobmi. Či už to bol Holodomor (Hladomor) v rokoch 1932–1933, alebo Sovietske obdobie, kedy vláda silne obmedzovala osobnú slobodu jednotlivcov.
“Modlitebná knižka bola vydaná v roku 1923 v Žovkve v tlačiarni Vasylyan. Malá vrecková modlitebná knižka patrila Eve Radomskej (moja prababička), stále ju nosila so sebou. Po jej smrti sa knižka pre moju rodinu stala pripomienkou na prababičku. Vplyvom času sa však začala ničiť a rozpadať. Chcela som túto spomienku uchovať, spomienku na moju prababičku, a zo stránok z knižky som utkala mini-predmety, ktorými obdarúvam mojich najbližších.”
Kultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie prevádzkuje občianske združenie Truc sphérique.
Závodská cesta 3/2844, Žilina, 010 01, Slovakia
info@stanica.sk
Café-bar a záhrada sú otvorené každý deň od 12.00 do 22.00. Počas večerných predstavení, koncertov, festivalov a ďalších akcií sme otvorení aj dlhšie.