PROGRAM STANICA

Fashion revolution week pre detských milovníkov kníh: Nolly a Nongovia od Isobel Dyson
Fashion revolution week pre detských milovníkov kníh: Nolly a Nongovia od Isobel Dyson
Nolly a Nongovia od Isobel Dyson (PDF download) Isobel Dyson je talentovaná ilustrátorka, ktorá vyrastala v Južnej Afrike. V rámci absolvovania Maastrichtskej Akadémie interdisciplinárnych umení (iArts) v Holandsku sa rozhodla napísať a ilustrovať detskú knižku. Dostala názov Nolly a Nongovia a zameriava sa na problémy rýchlej módy a upcyklácie z pohľadu detí. V rámci týžňa módnej revolúcie, Fashion revolution week, Vám s potešením prinášame jej slovenskú verziu, ktorá bude k dispozícii ako PDF dokument počas jedného mesiaca.Nižšie nájdete rozhovor s Isobel o jej motivácii napísať túto knihu a taktiež o tom, ako aj Vy môžete ovplyvniť udržateľnosť v móde. Rozhovor s Isobel pripravila v angličtine naša dobrovoľnčka Rubi.Anglickú verziu knihy nájdete na Isobelinej webovej stránke https://isobeldyson.wixsite.com/mysite.Jej umeleckú činnosť môžete podporiť kúpou dobrovoľného lístka v ľubovoľnej cene.Interview with Isobel Dyson, Children’s writer and IllustratorIsobel is a talented children’s author and illustrator who grew up in South Africa. As part of graduating from the Maastricht Academy of Interdisciplinary Arts (iArts) in the Netherlands, Isobel decided to write and illustrate a children's book. It's called Nolly and the Nongos and focuses on the issues of fast fashion and upcycling through the lens of a children’s book. As part of Fashion Revolution week, we are very happy to bring you a Slovak language translation of the book which will be available here. Below you can find an interview with Isobel on her motivation on writing the book, and how you can make an impact in the sustainable fashion revolution. Rubi Jansen: OK, so, I’m very excited to talk to you today, would  you like to tell us a bit about yourself and your book?Isobel Dyson: Sure. So I studied in this program called Interdisciplinary Arts for three years. And in the third, we have to do a graduation project for the entire year. And, I decided to create an illustrated children's book. Leading up to my third year I have basically been doing a lot of research into the fashion industry and its implications. And so I translated, or tried to translate the main essence of what I learned through doing this research into a children's book.Rubi Jansen: Can you describe the scope of your research? I know you've been researching a lot into fashion?Isobel Dyson: So During my second year, while doing a project that was not related to children’s books but was related to clothing and sustainability, (Distressed 2018) and it kind of led me into this world of the fashion industry, and everything that's wrong with it, from the production of the cotton, the factories where clothes are made, the whole system behind the fashion industry (which is called fast fashion), and the transportation of the clothes, then us wearing the clothes, and how when we wash them the plastic microfibers have a five year old release into water. And then, of course, the worst part is when we throw away our clothes really quickly and too fast. I started off by researching each of these individual phases. But in the end, I came to the conclusion that the most beneficial action one person can make to end this cycle is to stop buying new clothes, because we basically have way too many clothes in the world right now. And you need to reuse what we have instead of making more. In landfills a large amount of the waste are clothes, surprisingly, and they don't decompose. The clothes are made not completely with cotton. So there's a lot of plastic fibres in them and which obviously makes it hard to decompose. So that was kind of the main message of the story book to reuse what we have before rather than buying new things.Rubi Jansen: So why did you decide to synthesize your research in the form of a children's book?Isobel Dyson: Well, I've always enjoyed reading my self, especially as a child. I see the power of stories and how they can be used to bring across a message. And so I kind of wanted to take advantage of that power and influence that story you can have, and sort of rewrite the way that kids especially view the world and kind of reinforce a different message or story which values things that last longer, that are made well, and the skills required to mend and fix clothes.Rubi Jansen: Yes. And as this is Fall Fashion Revolution Week and a lot of people reading this will probably be wondering why what they can do to improve their sustainability when it comes to fashion, is there a piece of advice you would give to people wondering what steps they can make to be more sustainable.Isobel Dyson: Yeah, I mean, the first thing that you can do is to stop buying from fast fashion brands like Zara, H&M, Stradivarius, Mango, these kind of shops, because they are the epitome of fast fashion, and they do not treat their factory workers correctly and they basically reinforce all the bad things that are wrong with the fashion industry. So the first thing you can do is stop buying clothes from there. The second thing will be to mend what you have in your closet rather than throwing things away. And if you do throw things away to try and find another home for them rather than disposing of them in the trash, and you can do things like tear up sheets and use them as cloths, for example, or hand down your clothes, or give to charity shops. Personally, I think that buying anything new is not necessary, but they are sustainable brands, that use upcylced fabrics or use more sustainable fabric that's made from cotton, for example. But I think that the best you can do is reduce your consumption. And if you do want to buy clothes, then buying from second shops. There's a lot of apps as well. We can sell and buy clothes online and people are trying to get rid of like Depop, for example, or in the Netherlands Vinted. And yeah, And also you can organize things like clothes swaps, go to charity shops, for example. That would be my advice.Rubi Jansen: Thank you. And your books can get a Slovak translation as part of the Fashion Revolution Week, which I'm sure you're very excited about. Isobel Dyson: Very!Rubi Jansen: And do you think there is universal nature in the way that kid's books can give a message?Isobel Dyson: Yeah, I do. I mean, I especially tried this mine to make it universal, so in that I made, for example, the houses that the characters live in, not specific to one country. And I think there are just underlying themes that can be picked up wherever you are. Like a grandmother trying to get her grandaughter to clean up the mess, it  is just something that kind of happens in a lot of families. And so I think they're really useful in that sense and can be picked up wherever you are in the world. At least that’s what I tried to do with mine.Rubi Jansen: And if any of our readers are interested in getting to know more about your work, where can they find you?Isobel Dyson: You can find me on my Web site, and send me a message via the contact page.Rubi Jansen: Ok, and thank you very much for the interview, it been a pleasure talking to you!Isobel Dyson: Thank you. Enjoy Your Evening!more about fashion revolution week: https://www.fashionrevolution.org/
#Literatúra #Pre deti
Vstupenky
Døkument 202.1 (výstava fotografií 1. 5. - 30. 6. 2021)
Døkument 202.1 (výstava fotografií 1. 5. - 30. 6. 2021)
Site-specific inštalácia fotografií v rôznych častiach interiéru Stanice je zmenšeným výberom z výstavy Døkument 20 20, ktorá sa konala na prelome rokov 2020 a 2021 v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne. Z väčšej časti svojho trvania však ostala zatvorená kvôli pandémii. Po dohode s kurátormi sme sa ju pokúsili reinštalovať v negalerijnom prostredí našej kultúrno-železničnej zastávky a vytvoriť tak pre diváka iné “dokumentárne” vizuálne spojenia. Na Stanicu sme previezli z Trenčína práce, ktoré sú tematicky späté so Slovenskom a vedome prekračujú hranice konvenčného dokumentárneho žánru. Aj vzhľadom na charakter priestoru cieľom nebolo uložiť vedľa seba izolované sólové mikrovýstavy. Jednotlivé práce sa zámerne preskupujú, konfrontujú, vytvárajú nové prepojenia, obsahové aj vizuálne dialógy, svojím umiestnením priamo reagujú na negalerijný priestor. Na prvý pohľad skôr humorná a satirická obrazová správa je vo výsledku najmä kolektívnym komentárom o krajine, ktorá si stále hľadá svoju identitu.Autorky a autori:Matej Hakár, Jana Ilková, Marek Jančúch, Andrea Kalinová, Peter Korček, Soňa Maletz, Boris Németh, Marek Pupák, Pavel M. Smejkal, Jana Šturdíková, Ján ViazaničkaKurátorský tím:Ján Viazanička, Veronika Marek Markovičová, Michaela Pašteková- - -V nasledujúcom texte prikladáme pár slov o sériách, z ktorých je zložený finálny výber:Ján Viazanička v projekte Dovolenka doma (2017 - 2020) mapuje typické slovenské dovolenkové destinácie - kúpaliská, jazerá, liečebne, či termálne pramene. Zachytáva ich príznačnú bizarnú estetiku, častokrát hraničiacu s gýčom, v ktorej prvky západného konzumu narážajú na pozostatky socialistickej architektúry, dizajnu a dobového vkusu. Neprekáža nám, že naším morom je len umelé bagrovisko alebo preplnený bazén v aquaparku, alebo že selfies pod palmou si robíme pred fejkovým pozadím opretým o kontajner na Zlatých pieskoch v Bratislave. V tematicky podobnej sérii s názvom Mestská rekreácia (2019) sa Andrea Kalinová zameriava na ikonické a dnes zabudnuté miesta oddychu v Bratislave. Na vystavenej fotografii pozorujeme, ako sa vďaka developerským projektom menia kulisy niekdajších bratislavských pláží.Pitoreskným (ne)zveľaďovaním okolia či sizyfovskou snahou vyrovnať sa západu, sa v sérii Jadro Európy (2016 - 2017) zaoberá Marek Jančúch. Ukazuje, že rekonštrukcie sa u nás častokrát začínajú aj končia na povrchu. Podstata sa nemení. Trabanty sme vymenili za audiny, no aj tak sa nimi zabárame do bahna. Za plotmi ešte stále mnohí ukrývame symboly minulosti a obnova siaha iba po hranice námestí opravených z eurofondov.Sondou do kurióznych prostredí našich záhrad je aj cyklus Malý raj (2016) fotografky Sone Maletz. Dokumentáciou prímestských satelitov kladie otázku, nakoľko sme autentickí a nakoľko len preberáme a napodobňujeme obrazy iných. Je replika Sochy slobody na našom dvore prejavom obdivu k americkej spoločnosti alebo skôr dôsledkom nedostatku vlastného kultúrneho sebavedomia?Jana Šturdíková systematicky dokumentuje chátrajúce kaštiele, kde sa opravy minulosti ani nezačali alebo boli pozastavené. Fotograficky konzervuje ich aktuálny stav a funkcie, pre akú sú, či boli naposledy využívané. Na rozdiel od Viazaničku či Jančúcha volí v projekte Châteaux po našom (2013 - 2019) chladný deskriptívny jazyk, budovy fotografuje v jednom horizonte. Multiplikácia rovnakých záberov znásobuje alarmujúci stav nášho kultúrneho dedičstva. Vedomou referenciou k estetike Düsseldorfskej školy ukotvuje Šturdíková sériu v kontexte umenia a dokazuje, že neutrálnosť vo výraze neznamená obsahovú apatickosť.Vplyvom ľudí na architektúru miest či ich vzťahom a zásahmi do prírody sa zaoberajú viacerí slovenskí fotografi a fotografky. Patrí medzi nich aj Peter Korček, ktorý dlhodobo dokumentuje bizarné urbanistické a iné ľudské intervencie do rôznych prostredí. Na výstave je zastúpený aj fotografiou vysokoškolského internátu zo série Tiché mesto (2020), ktorá vznikla počas mesiacov, kedy Slovensko fungovalo v špeciálnom karanténnom režime. Miesta tradične zaplnené ľuďmi či autami zostali zo dňa na deň prázdne. Bez fajčiacich študentiek a študentov na balkónoch, s holými šnúrami na sušenie bielizne. Ostala len špinavá uniformná paneláková architektúra. Korčekov cyklus Jungle City (2014) sa pohráva s našou vžitou obrazovou predstavou o podobe hlavného mesta. Kiež by však zmena perspektívy naň nenastala len v ráme fotografie, ale aj pri koncipovaní plánov jeho urbanistického rozvoja.Jana Ilková v súbore County (2020) zachytáva fragmenty určitého miesta, situácie či ľudí okolo seba a vytvára si vlastné pamäťové stopy, ktoré sa vďaka dokumentárnemu charakteru môžu stať nadčasovým metapríbehom.O vzťahu slova a obrazu je čiernobiela fotografia Mareka Pupáka. Nápis na stene domu je súčasne názvom série, z ktorej snímka pochádza. Na Slovensku po slovensky (2016) odkazuje na aktuálne nálady v našej spoločnosti. „Symptómy krízy a frustrácie sú čoraz naliehavejšie a nachádzame ich nielen v správaní ľudí, ale aj v každodenných situáciách. Sú ilustráciou toho, ako sa pod nátlakom udalostí pomaly, ale isto menia aj jednoduchí ľudia a prostredie, v ktorom žijú,” píše o sérii Pupák. Boris Németh sa v posledných rokoch takisto zameriava na hľadanie odpovede na otázku, čím je dnes Slovensko a čo znamená byť Slovákom či Slovenkou. Na výstavu sme vybrali dva portréty z jeho najnovšej série Bratislava-Košice a späť (2019 - 2020), v ktorej skladá portrét Slovenska na trati medzi východom a západom. Zamýšľa sa, čo by sa stalo, keby sa naplnil niekdajší sľub Roberta Fica, že do roku 2010 bude dokončená diaľnica D1. Ako by sa zmenili vzťahy medzi Bratislavou a ostatnými regiónmi? Na ceste medzi dvoma koncami (alebo dvoma začiatkami?) jednej krajiny vyhľadáva a fotografuje ľudí, ktorí sú nositeľmi trpko-smiešnych životných príbehov.Dokumentárny projekt They Said Yes! (2016) tvorí album kultúrnych zvyklostí. Pavel M. Smejkal je v ňom viac kurátorom než fotografom. Zozbieral svadobné fotografie rôznych autorov a autoriek, aby vytvoril vizuálnu mozaiku sobášnych rituálov a osobitostí v Strednej Európe. Ich množením ukazuje estetickú repetitívnosť, ktorá sa formuje napriek geografickej vzdialenosti regiónov.Matej Hakár je na výstave zastúpený jednou fotografiou z cyklu Bratislava ZOO (2017). Zbiera v ňom vizuálne anomálie vo svojom okolí. Vytvára svojský autorský príbeh o Bratislave ako meste, v ktorom môžu vedľa seba koexistovať podivuhodné predmety či budovy bez toho, aby sa nad týmto oxymoronom ktokoľvek pozastavil. „Domnievam sa, že hlavné mesto Slovenska príliš rýchlo vyrástlo a nestihlo si vybudovať vlastné povedomie o tom, čím je,” hovorí Hakár a tento jeho výrok by sa mohol stať symptomatickým pre celú našu krajinu.txt: Michaela Paštekováfoto: Peter Korček z cyklu Jungle City
#Výstava
Vstupenky
Balázs Pándi & Petr Vrba
Balázs Pándi & Petr Vrba
Dvojica mimoriadnych hudobníkov a experimentátorov sa stretla pri spolupráci pre skupinový koncert v známom budapeštianskom klube Opus. Rozhodli sa vtedy aj pre podrobnejšie skúmanie svojich zvukových vesmírov v duete, ktoré počas svojho turné zavíta aj k nám. Na foto Balázs Pándi (© István Huszti)Balázs PándiMedzi najznámejšie spolupráce maďarského bubeníka (a tiež akordeonistu) patria majstri experimentálnych žánrov ako japonský “hlukár” Merzbow (Masami Akita), kanadský velikán breakcorovej scény Venetian Snares (Aaron Funk) či švédsky power saxofonista Mats Gustafsson. Pándi okrem toho hrá aj s desiatkami elektronických, industriálnych, avant-jazzových a rockových hudobníkov vrátane Billa Laswella, Wadady Leo Smitha, Roswella Rudda, Keiji Haina, KK Nulla, Lee Ranalda, Marshella Allana, Jamieho Safta, Trevora Dunna i Thurstona Moora. Jeho štýl nie je možné žánrovo vymedziť. Pohybuje sa od free jazzu a klasickej hudby cez math rock a trip hop až po grindcore a death metal s rôznymi odbočkami. Balázs Pándi nie je iba mimoriadne aktívny hudobník a improvizátor, ale tiež vášnivý zberateľ vinylov, novinár a kuchár. Viac v rozhovorehttps://www.hisvoice.cz/balazs-pandi-mezi-redakci-kuchyni-letisti-a-kluby/ Petr VrbaPetr Vrba je jednou z najvýraznejších postáv pražskej experimentálnej hudby a neúnavným propagátorom voľnej improvizácie. Hrá na trúbku, klarinet, syntezátory a ďalšie elektronické nástroje. Spolupracuje s filmármi, tanečníkmi i výtvarníkmi a pravidelne vystupuje so špičkou európskej scény voľnej improvizácie (napr. Axel Dörner, Thomas Lehn, Xavier Charles, Franz Hautzinger) či zvukovými umelcami ako napr. Yan Jun, Ryu Hankil, Simon Whetham. Petr zakladal a naďalej aj pôsobí ako stály člen Pražského improvizačního orchestru a skupín IQ+1, Poisonous Frequencies, The MoND, Junk & the beast, NUN a ďalších. Precestoval s nimi okrem Európy i Austráliu a tiež Áziu. Viac nahttps://vrrrba.cz/Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
#Hudba #Koncert
Vstupenky
Úvod do sebaobrany pre ženy
Úvod do sebaobrany pre ženy
Workshop v parku Stanice alebo na platforme pod Rondlom. Asi každá žena už niekedy zažila pocit neistoty alebo ohrozenia niekde vonku na verejnosti, či už v dave alebo v tmavej uličke. Cieľom tohto workshopu je budovanie sebaistoty a pripravenosti zareagovať v prípade potencionálneho alebo bezprostredného nebezpečenstva. Nejde nám o ladnosť pohybu bojových umení, ani sa nechceme stať zápasníčkami. Našim cieľom je osvojiť si základné techniky, akými sa budeme vedieť ubrániť. Budeme sa učiť uvedomeniu si vlastného tela, jeho sily a hlasu a jeho potenciálu byť ochrannou zbraňou proti vonkajšej agresii. Po úvodnej kardio a kĺbovej rozcvičke sa naučíme uvoľniť napätie, uzemniť sa v stabilnej pozícii, použiť svoj hlas v „kiai“ a oveľa viac. Budeme sa tiež rozprávať o nástrahách i slabinách prepadnutia a vhodným reakciách naň v rôznych situáciách. Kľúčom je ostať v medziach legálnej a primeranej obrannej reakcie bez podceňovania situácie či obmedzovania vlastnej slobody brániť sa.  Workshop je vhodný a otvorený pre účastníčky v akomkoľvek veku. Priniesť si treba len vodu a pohodlné oblečenie. Workshop bude v anglickom jazyku, lektorkou je Laura Bouflet naša európska dobrovoľníčka z Francúzska. Ak by mal byť jazyk pre vás jedinou bariérou, ozvite sa a my sa to pokúsime vymyslieť s prekladom.V prípade akýchkoľvek zdravotných obmedzení či fyzických predispozícií, o ktorých by mala Laura vedieť, ju pokojne kontaktujte, aby vedela workshop prispôsobiť potrebám účastníčok. Rovnako s ňou môžete ešte pred workshopom zdieľať svoje skúsenosti a situácie, s ktorými ste sa stretli a teda požiadavky, potreby alebo otázky, ktoré s nimi súvisia.Prihlasovanie a prípadné otázky smerujte na jej email: laura@stanica.skLaura má 31 rokov a a v našom tíme je od septembra 2020. Svoju skúsenosť so sebaobranou začala dvojročným kurzom sebaobrany pre ženy, z ktorého pokračovala k zmiešaným Ju-Jitsu hodinám. Počas troch rokov tréningu sa naučila odhadnúť a kontrolovať svoju silu, rešpektovať protivníka a vážiť si bojové umenia. Už dlhšiu dobu sa chce so svojimi skúsenosťami podeliť s ďalšími ženami, u nás pre to našla ideálny priestor a podmienky. Považuje za dôležité, aby každá žena poznala svoju “výstroj” a naučila sa dôverovať svojmu telu, svojej sile a svojej vôli.    
#Workshop #Pre ženy
Vstupenky
Drť
Drť
Angažovaná kapela, ktorú tvoria hudobníci zo Slovenska a Maďarska, prináša tému nevyjasnených otázok a neistoty, transformovanú do formy hudby. Jej prvý album Puntičkár je zhudobnením rozhovoru bývalého šéfa ŠtB generála Alojza Lorenca a je venovaný obetiam perzekúcií, represií a vrážd komunistického režimu. Texty Mareka Kundláka spolu s intenzívnym zvukom za hranicou štandardných žánrov testujú svedomie doby pred revolučným rokom 1989 a dnes.Účinkujú:Michal Kaščák / vokálMiroslav Tóth / saxofónMarek Buranovský / gitaraLucia Chuťková / klávesyÁron Porteleki / bicieMárton Czernovsky / basgitara„Drť, to je intenzívny umelecký tlak. Hudobný, textársky aj interpretačný. Miro skomponoval hudbu na pomedzí punku, jazzu a experimentu, ktorú členovia kapely úžasne posúvajú do neočakávaných dimenzií. Marek Kundlák spracoval rozhovor Alojza Lorenca tým najlepším možným spôsobom - nič nepridal, nič si nevymyslel. Vybrané tvrdenia ukazujú svet človeka, ktorý hýbe našou spoločnosťou desivým spôsobom. Drť je jednou z umeleckých možností, ako sa s tým vysporiadať.“ Michal KaščákAutorom projektu je hudobný skladateľ a saxofonista Miroslav Tóth, známy aj vďaka spolupráci s Kronos Quartet. Okrem neho sú súčasťou kapely ďalší známi muzikanti: skladateľka Lucia Chuťková, Marek Buranovský (Vojdi), Márton Csernovszky (The Best Bad Trip), Áron Porteleki (Dorota, Thisnis) a Michal Kaščák (Bez ladu a skladu), ktorí spoločne tvoria svojský rukopis oscilujúcich medzi viacerými žánrami od punku po (free) jazz. Facebook: https://www.facebook.com/drt.band.official/Bandcamp: https://drtband.bandcamp.com/Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
#Koncert #Music
Vstupenky
Zobraziť viac

Program Nová synagóga

Dagmar Šubrtová: Rekultivácia (4. 2. - 30. 5. 2021)
Dagmar Šubrtová: Rekultivácia (4. 2. - 30. 5. 2021)
Dočasná inštalácia zoskupenia hrdzavých siluet suchých stromov Dagmar Šubrtovej, ktorú sa Juraj Gábor rozhodol inštalovať vonku pred vstupom do Synagógy ako kontrapunkt k svojej drevenej Sphére vnútri, je symbolom narastajúcej civilizačnej devastácie krajiny a dlhodobého zlého zaobchádzania s rozsiahlymi územiami.Rekultivácia je umelá premena miesta, ktoré môže byť často ukážkou neodborného alebo korupčného korporátneho počínánia. Výsledkom je často nepodarená výsadba, napriek dobrému financovaniu. Napríklad na vyťažených plochách sú umele vysadené lesy rekultivačnými firmami, ktoré však často využívajú nevhodné druhy drevín a vysádzajú monokultúry a tak nakoniec neprinášajú žiadný trvalý úžitok.Inštaláciu uviedol Juraj Gábor online rozprávaním v piatok 12. 3. 2021, videozáznam nájdete na facebook.com/novasynagoga.Sochárka a kurátorka Dagmar Šubrtová (1973) žije a pracuje v Kladne. Absolvovala ateliér sochárstva Vysokej školy umeleckopriemyslovej v Prahe, kde potom niekoľko rokov pôsobila ako asistentka. V tvorbe ju inšpiruje industriálna krajina baní v okolí Kladna, zmenami reliéfu krajiny spojených s dolovaním uhlia a aktuálnymi otázkami premeny krajiny a previazanosti postindustriálnej společnosti a prírody. Popri umeniu sa venuje aj tematickým kurátorským projektom, napríklad dlhodobej dramaturgii výstavného programu galérie Ústavu makromolekulárnej chémie Akademie vied v Prahe. Od roku 2015 pracuje na projekte Na pomedzí samoty.http://frontiers-of-solitude.org/http://dagmarsubrtova.cz/
Vstupenky
Mary Duras a Vladimír Havrilla otvárajú Sphéru (16. 3. - 30. 5. 2021)
Mary Duras a Vladimír Havrilla otvárajú Sphéru (16. 3. - 30. 5. 2021)
Od 19. 4. 2021 sme otvorení pre darcov zo Startlabu, ktorí si “kúpili” možnosť vstúpiť do Sphéry ako prví, od 4. 5. 2021 sme otvorení pre všetkých a prvú výstavu vo Sphére sme predĺžili až do konca mája, aby ste ju mohli vidieť naživo. Vitajte nažive!O výstaveAko prvá do dokončenej Sphéry vchádza socha Evy od Mary Duras. Spolu s ňou aj Adam od Vladimíra Havrillu. Výstavu uviedli v utorok 16. 3. 2021 o 19.00 online rozhovorom jej kurátori Ivo Habán a Juraj Gábor, video si pozriete na facebook.com/novasynagoga, nájdete tam aj ďalšie dve online prehliadky - 1-hodinovú zo 6. 4. 2021 a 6-hodnovú z 13. 4. 2021. Ivo Habán (monografista Mary Duras) vo svojej odbornej praxi kontinuálne reflektuje modernizmy rozvíjajúce sa na začiatku 20. storočia v Českej republike a stredoeurópskom regióne. Umelkyňa Mary Duras (1898 - 1982, Viedeň) celoživotne reflektovala ženskosť, tematizovala rôzne obdobia v živote ženy s dôrazom na vnútorné takmer nebadateľné emócie. Duras vytvorila na objednávku židovskej rodiny Schück sochu Evy v roku 1931 pre funkcionalistickú vilu v pražskej Tróji. V tom istom čase bola postavená aj Neologická synagóga v Žiline. Za zapožičanie sochy zo zbierok ďakujeme Galérii Klatovy Klenová.www.maryduras.comwww.gkk.czOd Vladimíra Havrillu (1943, Bratislava), milovníka "izmov" a majstra skratky vystavujeme na prvej výstave vo Sphére sochu Adama z roku 1980, fotografiu a tri koláže, ktoré komunikujú so sochou Evy aj Sphérou. Ďalšieho Adama (Skladacieho muža) nájdete za sklom Sngg štúdia pred hlavným vchodom. Za zapožičanie diel Vladimíra Havrillu ďakujeme Borisovi Kršňákovi a Galérii Artandconcept.www.havrilla.netwww.artandconcept.euzvukový hosť výstavy: Line Gatehttps://linegate.bandcamp.com“Line Gate je projekt v Prahe usadeného hudobníka Michala Vaľka. Jeho zvuk je charakteristický repetitívnosťou, zdanlivou nemennosťou a využívaním minimálnych výrazových prostriedkov. Skladby, ktoré sú tvorené dlhými drónmi vyvolávajú psychedelický efekt zapečateného času - kontinuálneho zostupu k radikálnemu zvukovému oprosteniu. Vaľkove kompozície nadväzujú na tradíciu minimalizmu (La Monte Young, Éliane Radigue, Steve Reich), no zároveň ich môžeme počúvať aj ako solitérne zvukové denníky. V nich sa pomocou ninery a vlastného hlasu pokúša vytvoriť utopický priestor, v ktorom dekonštruuje časovosť zameranú na výkon a zisk. Výsledkom môže byť meditácia, hypnotický trip alebo správa o blížiacej sa apokalypse, ktorá je zvestovaná pravidelným točivým pohybom kľuky drevenej ninery. Zatiaľ posledný album Apex vyšiel koncom minulého roka v našom vydavateľstve. Krédo ostáva stále rovnaké: Zanechať po sebe čo najmenej stôp.”Mappa editions (v spolupráci s ktorými Line Gate uvádzame)http://mappaeditions.com/- - -Za podporu z verejných zdrojov ďakujeme Fondu na podporu umenia, dokončenie Sphéry sa podarilo aj vďaka vám-darcom zo Startlabu a Čiernym dieram a podpore spoločností Kontrakting - Staviame z dreva a Vesely - Očná klinika. Ďakujeme aj za vaše 2 percentá z daní.
Vstupenky
Najväčšia guľa! Výtvarka na doma 1/2021
Najväčšia guľa! Výtvarka na doma 1/2021
Milí kamaráti a rodičia našich kamarátov! Je tu prvý pracovný list pre všetkých domácich dištančných výtvarníkov v roku 2021.V Synagóge práve rastie niečo veľké… Ešte to ani nebolo hotové a už sme z toho boli hotoví…Čo to len môže byť?Je to najväčšia guľa!“Na svete, samozrejme, už existujú milióny gúľ. Napríklad malá sklenená gulička, pingpongová, slivková guľka, zmrzlinová guľa, potom väčšia snehová na guľovačku, od nej väčšia je napríklad bowlingová, potom snehuliaková na snehuliaka, potom nasleduje naša najväčšia v Synagóge a väčšia je už asi len zemeguľa…“ Začítajte sa do prvého listu-sprievodcu tohtoročným dobrodružstvom, ktoré voláme Sphéra. Stiahnete si ho vo formáte pdf kliknutím na:Najväčšia guľa – pracovný list Výtvarky na doma 1/2021Výtvarka na domaAj v roku 2021 vám v schránke občas pristane aktuálny list o tom, čo sa deje v Synagóge alebo čo kutíme na Stanici. Nielen preto, že je pandémia, ale hlavne preto, že vám chceme na pokračovanie písať o tom, čo máme radi na umení a umelcoch. Ako po celý minulý rok, súčasťou každého listu ostáva výzva alebo návod, ako si niečo vytvoriť. K ničomu vás to nezaväzuje, a budeme samozrejme radi, ak nám občas odpíšete a ukážete čo sami tvoríte, alebo čo ste sami v umení objavili.Prajeme napínavé čítanie a dokonalé gúľanie!Simka a HankaTúto tvorivú aktivitu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Vstupenky
Jeden na jedného - individuálne komentované prehliadky výstavy alebo tvorivé dielne
Jeden na jedného - individuálne komentované prehliadky výstavy alebo tvorivé dielne
Tešíme sa, že po čase opäť otvárame galériu a pozývame Vás na návštevu formou individuálnej komentovanej prehliadky alebo tvorivej dielne pre jedného návštevníka, dvojicu či rodinu. V priebehu roka 2021 priestor synagógy zapĺňa monumentálna inštalácia Sphéry Juraja Gábora. Aktuálnou - otvárajúcou výstavou v nej Vás prevedie výtvarníčka Simona Gottierová, ktorá v bežnom chode galérie lektoruje vzdelávacie programy pre škôlky, školy aj dospelú verejnosť – Na vlastné oči. Formát Jeden na jedného je určený širokej verejnosti - Vám, ktorí radi objavujete súčasné výtvarné umenie. Nie je kurátorskou komentovanou prehliadkou, skôr vytvára priestor pre Vaše subjektívne vnímanie a interpretovanie diela. Simona v tejto prechádzke galériou reaguje priamo na Vás a teda Vaša návšteva môže mať rôzne podoby; od počúvania, cez dialóg až po tvorenie vlastnými rukami z materiálu. Vítané sú Vaše deti!V máji budeme reagovať na vývoj pandemických opatrení a tiež na potreby škôl. V prípade priaznivej situácie bude Simona v galérii sprevádzať rozrastajúce sa skupinky detí a študentov. V zálohe máme aj online prechádzku výstavou pre druhý stupeň základných alebo stredné školy.objednajte sa vopred na tel. 0918 104 294 alebo emailom na simona@novasynagoga.sk prehliadky prebiehajú v pondelky / utorky / stredy / štvrtky v čase medzi 8:00 - 19:00vstupné: príplatok 5,00€  k cene vstupného 5,00€  / študenti a seniori dobrovoľné
Vstupenky
Zobraziť viac

Blog

Všetky novinky

Ďakujeme za podporu