Zavnímať a neodsúdiť – Tomáš Danielis a jeho rezidencia na Stanici

Projekt 46´, tanečná rezidencia 4. – 15. január 2021

Umenie je práca, preto aj v čase tvrdého lockdownu vytvárame priestor pre umelcov, ktorým home office nielenže prácu neumožňuje, ale priam znemožňuje. Tanečník sa potrebuje hýbať, potiť, dýchať a dychčať. Zahodiť masku, dotýkať. Priestoru, vzduchu, emócií. Častokrát prekračovať hranice; svojho tela, svojich očakávaní, aktuálne aj svojich možností či skôr obmedzení. Vitajte v podkroví Stanice, kde sám jeden tanečník na chvíľu žije, tvorí, plnohodnotne pracuje.

Tomáš Danielis pricestoval do Žiliny so svojím Projektom 46´, prvým zo série štyroch rôznych tanečných projektov na tému Empatie. Premýšľa o tom, ako jednoducho, niekedy až automaticky posudzujeme, zaujíma ho akýsi návrat k ľudskosti. Empatiu vníma ako pozitívnu emóciu a ako tému si ju vybral jednoducho preto, že diváctvo je podľa neho unavené všetkým, čo sa deje a tak hľadal tému s pozitívnym nábojom. Vo svojom vznikajúcom predstavení sa pýta, ako je človek schopný zavnímať a neodsúdiť. Chce nájsť komplexnú alebo priamočiaru štruktúru, v ktorej posudzovanie je minimálne spochybnené alebo aspoň oneskorené. Chce vytvoriť priestor pre emócie. Chce vytvoriť diela schopné prispôsobiť sa rôznym priestorom a podmienkam. A chce tancovať.

Keďže Tomáš cíti, že sa približuje čas, kedy už nebude môcť byť na javisku, viac vníma hodnotu ostávajúceho času. Radšej by bol v pozícii choreografa, ale uvedomuje si, že čas sa kráti a aj keď je mierne seknutý, sviatočne zlenivený, niekedy ľahko depresívny a v našom podkroví aj trošku opustený, rozhodol sa postaviť, rozhýbať, makať. Je to preňho vyslovene návrat k teenagerskemu tancu, keď tancoval len kvôli tomu pocitu, aké svety to preňho objavovalo, pre zážitok z pohybu, ktorý sa môže počas kariéry jemne vytratiť. Tomáš to teraz znovu objavuje, spolu s materiálom pre vznikajúce predstavenie.

Aké to je byť sám na sále? Nemať partnera, skupinu, diváka, nemôcť sa bezprostredne podeliť o zážitok alebo emóciu alebo objavený princíp? Študovať práce starších choreografov a rôzne texty? Natáčať sa a byť sám sebe choreografom? Je to vzácne, mať na chvíľu čas a priestor len pre seba a jeden projekt. Je to ale tiež intenzívna práca, ktorá si vyžaduje veľa odhodlania. Tomáš ako ostrieľaný sólista má v tejto oblasti mnohé skúsenosti, no ako sám hovorí, rozhodne k tomu potrebuje dávku empatie. K sebe. Držíme prsty!

Projekt 46´

Réžia a performancia: Tomáš Danielis

Dramaturgia: Thomas Jelinek

Hudba/text: Tibor Szemszo Tractatus (v jednaní)

Svetlo: Milan Slama, Thomas Jelinek 

Ďakujeme za podporu