Dobrovoľníctvo v Španielsku moja skúsenosť

Filip Štrba. 

 

V marci 2021 som mal príležitosť ujsť plošnému testovaniu na Slovensku do Španielska ako dobrovoľník. Európsky zbor solidarity sprostredkúva široké spektrum projektov a ja vám v nasledujúcich odsekoch poviem niečo o mojej skúsenosti.

Po strednej škole som slepo šiel priamo na univerzitu, ktorú mi poradili učitelia. Hoc som podľa nich v tejto sfére mal nadanie, osobne ma to nenapĺňalo a akútne som potreboval zmenu. Zmena aj nastala, ale k horšiemu s nástupom pandémie. Zmätený som sa rozhodol, že nejaký „gap-year“ by ma mohol usmerniť. V mojom prípade išlo o reakciu na facebook príspevok dobrovoľníčky, ktorej pobyt končil a hľadala nasledovníka. Spätne vzaté ľutujem, že som si ESC stránku a ponuku nepozrel a vzal som prvé, čo prišlo. Výber projektu je kľúčový k tomu, aby ste sa počas náplne práce cítili dobre.

Prostredníctvom European Youth Portal si stačí vytvoriť profil, kde vyplníte svoje záujmy, jazykové kompetencie a krajiny, kde by ste radi realizovali svoj projekt. Môžete si nastaviť upozornenia, keď si vás bude prezerať organizácia so záujmom o spoluprácu alebo sa ponoriť do mora možností: Od zbierania byliniek a prípravy eko-deodorantov až po asistenciu v domovoch pre seniorov. Každý program má aj popis náplne dennej práce a tak si viete dôkladne preveriť všetko potrebné. Ak je aj niečo nezrozumiteľné, z mojej skúsenosti boli všetci ochotní vysvetliť nejasnosti.

Po výbere hosťovskej organizácie a so spoluprácou Staničky bola pre mňa pripravená zmluva. Dôležité body boli poistenie, ubytovanie a stravovanie. O všetko sa postaral niekto iný a dalo mi to väčší pocit istoty. Počas samotného pobytu sa ma občas až otravne ľudia pýtali, ako sa mi všetko páči, len pre moje pohodlie. Jednoznačne ide o veľmi sociálnu aktivitu, no aj ako introvert som to prežil bez ujmy.

Dôležitým mottom sa pre mňa stalo buď otvorený. Stretnete nových ľudí s cudzími zvykmi a v neznámom prostredí. Pre mňa to bol skvelý odstup od vyšliapaných chodníčkov a dalo mi to priestor na sebareflexiu. O neformálnom vzdelávaní vám povedia veľa aj na rôznych povinných tréningoch. Samozrejme je to priestor aj na zábavu, na cestovanie alebo život na párty každý si niečo nájde. Je to veľké cvičenie v samostatnosti, pretože na vás nikto nebude tlačiť. 

Náplňou programu pre mňa bola asistencia výučby. Rýchlo som si uvedomil, prečo som na tento sen zanevrel. Práca s deťmi je veľká zodpovednosť a úzkostne som sa snažil byť čo najlepší príklad dospeláka. Tiež mi po rozume behali citácie všetkých výrokov, ktorými učitelia ranili moje city a snažil som sa teda deťom byť iba nápomocný. Rozprávať sa o ľudskom tele, alebo o gramatike nebolo ani z polovice tak náročné, ako byť stále v strehu. Teraz by sa patrilo povedať ďalšie klišé typu „začal som si vážiť prácu učiteľov na úplne novej úrovni“ no to by som preháňal. Skôr som zistil, že nie každý je stavaný na toto povolanie a rozmýšľal som, prečo by sa niekto, komu to nie je prirodzené takto trýznil. Ja som sa takto trýznil, aby som si pred sebou obhájil, že sa to dá.

Bolo to aj silné presmerovanie v mojom živote a videl som na sebe, aká dôležitá je automotivácia. Všetky tieto výmenné programy sú prezentované ako neformálne vzdelávanie. A človek nikdy nie je dosť múdry na to, aby sa mohol prestať učiť. Sám by som to odporúčal pre ľudí, čo chcú skúsiť niečo nové, alebo ako ja, iba netušia čo ďalej.

Ďakujeme za podporu