SPRÁVY Z VÝTVARKY – O tom, či vidieť, ako stromy rastú, november 2021

Milí priatelia, opäť vás zdravíme zo staničného (zatvoreného) ateliéru. Tentokrát s reportom z novembra. Diala sa kopa zázračných vecí - stavali sme hrady a mestá, na papieri nám rástol les, kúzla nás premenili na čarovné zvieratká. Poďte sa pozrieť, ako to u nás v novembri vyzeralo.

Tento mesiac sme sa zaoberali svetom okolo nás. Vytvárali sme si vlastné vymyslené kráľovstvá so zámkami a hradmi na kopci, alebo naopak – rozpomínali sme sa na miesto, kde bývame.
Čo všetko sa okolo nás odohráva? Aká je cesta, ktorou chodíme každý deň? Kadiaľ beháme? Ako to tam vyzerá? Koho stretávame za rohom a koho pred domom? Ktorého suseda vídavame z balkóna, a ktorý ráno venčí psíky?
Alebo s kým by sme chceli bývať na zámku a kto by zase býval na kopci pod ním? Bol by ten kopec vysoký – najvyšší na svete? A ak áno, ako by sme sa po ňom dostali až celkom hore? Môže mať trojhlavá príšera za susedku dvojhlavú?
O tom všetkom sme sa rozprávali, hútali, vymýšľali riešenia (viac či menej kúzelné), navrhovali zlepšenia....alebo sme sa rovno premenili na čarovné zvieratká. 

So staršími sme trénovali pozorovanie: svojho bezprostredného okolia, detailov, priestoru, v ktorom sa nachádzame, a nakoniec aj samých seba. Lebo aj pozeranie je niečo, čo síce znie jednoducho, no potrebuje cvik. Pozerať sa, prezerať si, pozorovať, žmúriť, vykúkať, hľadieť (hľadať), niekedy až zízať, skrátka všímať si, nejde bez sústredenia a (aspoň krátkeho) zastavenia. Zistili sme, že niekedy musíme vec obísť z druhej strany alebo sa na ňu pozrieť niekoľkokrát, či dokonca od nej poodstúpiť, aby sme nakoniec uvideli, aká je naozaj.

A keď spomalíme naozajnaozajnaozaj, možno uvidíme aj stromy rásť. My sme si ich na papieri pestovali od semienok, cez drobné klíčky, až po celý les. 

Riadne dúfame, že sa v novom roku uvidíme s deťmi naživo. Dovtedy kývame, majte pekné dni!
Maťka & Mária

 

 

Výtvarné ateliéry pre deti z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Ďakujeme za podporu