Z Yukonu do Kalifornie, na kánoe po stopách zlatej horúčky - cestovateľské kino s Jánom Káčerom

Ako sa Jean Lavína z Belej dostal na sever Kanady.

“Moja pôvodná predstava, ako využijem Working Holiday víza v Kanade, sa úplne zmenila po jednej jedinej smske. Plánoval som klasický rok v Kanade — cestovať, pracovať, spoznávať krajinu. No po kontakte s kamarátmi z Japonska sa všetko obrátilo a zrazu som sa ocitol na severe, v Yukone.

Rozhodol som sa prijať ponuku a začal som pracovať ako sprievodca kanoe výprav na rieke Yukon River. Niekoľkokrát som prešiel jej úseky, ktoré kedysi absolvovali zlatokopi na ceste za bájnym Klondike. Každá expedícia bola dobrodružstvom – stovky kilometrov v úplnej divočine, mimo civilizácie a bez signálu. Naším jediným dopravným prostriedkom bolo kánoe, náš jediný luxus – pokoj a nekonečná príroda.

Počas týchto ciest som si mohol predstaviť, aké útrapy prežívali zlatokopi, ktorí sa snažili čo najrýchlejšie dostať do Dawson City, kde prepukla zlatá horúčka.

Prezradím aj pár tipov z ciest po severe Ameriky:

• kde na Aljaške možno pozorovať medvede chytajúce lososy,
• odkiaľ je najlepší výhľad na ľadovcové polia svätého Eliáša,
• ako zorganizovať lacný roadtrip cez Rocky Mountains z Calgary až na Vancouver Island,
• alebo ako vyzerá cesta vlakmi pozdĺž Pacific Coast Railroad z Vancouveru až do Los Angeles”

V lete sme uviedli Janove rozprávanie o zimnej sezóne v japonských lesíkoch, o prašane (japow – Japan powder) a ďalších zážitkoch z krajiny vychádzajúceho slnka, tentokrát to bude viac o divokej prírode mimo civilizácie. 

“Do životopisu si odjakživa píšem ako úvodnú vetu, že som športovec a dobrodruh. K športu mám blízko od malička a sprevádza ma celý život ako hobby aj profesia. Začal som ako asistent predaja v športovom obchode a skončil som ako riaditeľ najväčšieho športového obchodu na Slovensku. Popritom som počas štúdia na univerzite robil guida na raftoch po severnom Slovensku od Váhu po Belú a učil som lyžovať na Slovensku a v Alpách. Keď som skončil v korporáte, využil som pracovné víza do Japonska. Potom som sa na 5 rokov upratal do Nórska, kde som okrem iného učil v najlepšom freeride stredisku v Škandinávii. Posledné dve zimné sezóny som strávil v Japonsku ako inštruktor snežných športov, concierge a resource manager pre lyžiarsku školu mojich kamarátov. Keď som sa v 19-tich dostal do partie lyžiarskych inštruktorov a v 21 spravil prvý inštruktorský kurz, ani som nedúfal, že sa budem učením lyžovania a snowboardingu naplno živiť o 15 rokov neskôr.”

https://www.instagram.com/jeanlavina