Nadchádzajúce akcie

Máme zamknuté, ale nie nadlho!
Máme zamknuté, ale nie nadlho!
Ďakujeme vám - urobili ste tento rok, podobne ako my všetci, čo tu pracujeme, všetko, čo ste mohli. Dodržiavali ste pravidlá, správali sa zodpovedne a ohľaduplne. Hľadali ste prvé možné termíny, častokrát aj niekoľko sto kilometrov od domu, aby ste sa mohli očkovať. Vďaka vám a vďaka tomu sme spolu zažili (znovu) niekoľko mesiacov plných života, stretnutí, akcií. Cestovali sme a iní cestovali sem k nám. Bolo to super a ďakujeme za to!Bohužiaľ nás je stále málo na to, aby sme vírus porazili a preto končíme opätovne zamknutí. Mrzí nás to, do odvolania lockdownu budeme zatvorení a rušíme všetky plánované podujatia. Veríme, že to nebude nadlho a situácia sa zlepší natoľko, aby ľudia chránení očkovaním mohli znovu oživiť kultúrne centrá. Tešíme sa na vás a dovtedy zostaňme v kontakte na diaľku a (trochu) online. Je to iný lockdown ako minulú zimu. Nebojíme sa tak o seba ani o svojich blízkych - teda okrem tých, ktorí pracujú v nemocniciach a tých, ktorí sa do nich nedostanú, lebo kapacitu obsadili nezaočkovaní s Covidom. Bojíme sa hlavne o túto spoločnosť, bojíme sa o kultúru, či sa vôbec má kam vrátiť a či má v tejto krajine šancu žiť. Bojíme sa iného vírusu - egoizmu a tuposti polovice jej obyvateľov. Hlúposti, ktorá z nich urobila manipulovateľné stádo, ktoré nepresvedčí ani to, keď im umierajú alebo trpia ich rodiny, známi či susedia. Bojíme sa politikov, ktorí ich bezcitne hecujú a stratili akékoľvek zábrany a ľudskosť. Blahovci, Ficovci, Pellegriniovci, Mazurekovci, Uhríkovci aj Kotleby a ďalší sú roznášačmi smrteľnej nákazy a ťažko dnes v Európe nájsť zákernejších od nich. V auguste sa nám veľa ľudí čudovalo, prečo tak striktne a aktívne obmedzujeme vstup na podujatia, prečo si hneď v septembrovej zelenej farbe vyberáme vstup “len pre očkovaných”. Mali sme pravdu a keby to tak urobili všetci, nielen v kultúre, ale aj v gastre, zábave aj v zamestnaniach, neskončili by sme teraz zamknutí. Očkovala sa väčšina lekárov a vedcov, väčšina politikov a lídrov, biskupi aj akademici, väčšina športovcov, podnikatelia aj manažéri, väčšina učiteľov, väčšina ľudí z neziskoviek aj väčšina umelcov a kultúrnej obce. Urobila to aj väčšia polovica dôchodcov aj väčšina obyvateľov nášho aj hlavného mesta. Očkovala sa väčšina z vás - našich divákov. Na akcie v našom malom kultúrnom centre to bolo dosť, nemali sme doteraz ani jeden prípad, ani jednu karanténu. Ale celkovo na normálny život je to málo, spolu nás je stále len polovica. Aj v iných štátoch sa to nepodarilo na sto percent, aj tam je očkovanie poznávacie znamenie príslušnosti k múdrejšej, zodpovednejšej, empatickejšej časti obyvateľstva. Aj tam sa situácia zhoršuje, ale nikde vo vyspelom svete to nie je také zlé ako tu. Slová Zuzany Čaputovej: “Mám pocit, že nerozumiem krajine, v ktorej žijem,” si môžeme dať vytetovať.
#Iné
Info
Toto nie je terapia
Toto nie je terapia
Rezidencia tanečného projektu Toto nie je terapia.Projekt Toto nie je terapia je jedna z línií širšieho výskumu o význame neformálneho vzdelávania v oblasti súčasného tanca pre “netanečnú” verejnosť. Skupina dlhoročných “workshopantov” si dala za úlohu preskúmať fyzické spomienky uložené v ich telách, tie racionálne aj tie emocionálne. Svoje skúsenosti hľadajú a overujú v spoločnom tvorivom procese bez lektora. Kam bude táto skupina smerovať, kde sústredí svoju pozornosť, čo bude nasledovať? Sú sami sebe iniciátormi, autormi aj interpretmi. Prvú etapu tohto fyzického výskumu ukončila prezentácia krátkeho pohybového diela, ktorá otvorila mnoho ďalších otázok. Odpovede na ne hľadajú aj počas rezidencie u nás na Stanici, sériu troch víkendov mali u nás ukončiť verejnou ukážkou v sobotu 4. decembra o 19:00. Kvôli lockdownu nemôžeme na ukážku pozvať publikum, svoj výstup si preto natočia a časti z neho ukážu počas diskusie Prečo tanečníci strácajú čas s netanečníkmi v nedeľu 5. 12. o 13:00. V tejto fáze výskumu sa nad tvorivým kolektívom vznáša otázka o umeleckej kvalite. Nesledujú žiadnu tému, nevkladajú do formy obsah, vytvárajú výhradne fyzické pohyby, ktoré ukladajú do priestoru a času. Ostávajú v údive a tešia sa zo vznikajúcich obrazov a scén, z nových osobných prežitkov a tiež jeden z druhého. Pozývame vás tešiť sa tiež.  O rezidencii sa môžete dočítať aj na našom blogu v článku Otváranie šuplíčkov alebo čo s načatým workshopom.Tvorivý kolektív: Barbara Rusnáková, Barbara Immerová, Kamil Mihalov, Katarína Blaškovičová, Katarína Onderková, Alexandra MirekováProjekt Toto nie je terapia formou štipendia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
#Rezidencia
Info
ONLINE / Prečo tanečníci strácajú čas s netanečníkmi?
ONLINE / Prečo tanečníci strácajú čas s netanečníkmi?
Diskusia s lektormi súčasného tanca o dopadoch neformálneho vzdelávania, ktorá bude prebiehať na ZOOMe a ktorú budeme hostiť - streamovať na facebooku Stanice.Diskusiu iniciujú taneční nadšenci z projektu Toto nie je terapia, ktorí sú u nás na Stanici na rezidencii.Delili sa o svoje skúsenosti, vedomosti a umenie. Pomohli im s prvými krokmi… Nehovoríme o rodičoch, ale o lektoroch a lektorkách súčasného tanca, ktorí venovali svoj čas a energiu návštevníkom workshopov a tak tvarovali ich pohľad na telo, pohyb a tanec. V rámci komplexnejšieho výskumu o význame pohybových workshopov pre “netanečnú” verejnosť nás bude zaujímať prečo to všetko robili. Aká je ich motivácia, kde čerpajú inšpiráciu pre svoju pedagogickú prax a čo im to prináša? So svojimi učiteľmi a učiteľkami budú diskutovať workshopanti, ktorí sa po dlhoročných skúsenostiach odvážili získané vedomosti overiť vo vlastnom kreatívnom procese. Svoju účasť zatiaľ potvrdili: Lucia Kašiarová, Zuna Kozánková, Zuzana Burianová, Daniel Raček, Peter Šavel, Tomáš Janypka, Zden Brungot Svíteková, Jaro Viňarský. Diskusiu môžete sledovať na streame, ak sa chcete aktívne zapojiť - byť súčasťou ZOOMu, kontaktujte Alexandru Mirekovú: sashisko@gmail.comO projekte Toto nie je terapia si môžete prečítať aj na našom blogu v článku Otváranie šuplíčkov alebo čo s načatým workshopom.
#Diskusia #Tanec
Info
PREDSTAVENIE ZRUŠENÉ Bábkové divadlo Morgonrock: Čert Kolofón a zlaté prasa
PREDSTAVENIE ZRUŠENÉ Bábkové divadlo Morgonrock: Čert Kolofón a zlaté prasa
Marionetová vianočná komédiaVhodné pre deti od 3 rokov40 minúťPre Kolofóna to budú prvé Vianoce hore na zemi. Už sa teší na všetky tie dobroty, o ktorých celý rok počúval: medovníčky, vanilkové rožky a salónky! Hneď ráno na Štedrý deň sa plánuje pustiť do medovníčkov, ale zabrzdia ho jeho priatelia Janko a Marienka. Majú s medovníkmi svoje skúsenosti a vedia, že ani na Vianoce ich netreba zjesť hneď ráno. Rozhodli sa, že nebudú až do večera nič jesť, aby konečne uvideli bájne zlaté prasa. A samozrejme zatiahnu do toho aj čerta Kolofóna. Pre neho je to opäť obrovská výzva a nevie, či sa mu podarí obstáť v tejto ťažkej skúške, najmä keď jeho žena Ježibabka od skorého rána vyvára a vypeká voňavučké vianočné pochúťky. Namiesto maškrtenia sa musí Kolofón pustiť do pomáhania, treba stromček z lesa doniesť, kapra uloviť a všetko na Štedrý večer nachystať. Podarí sa Kolofónovi vydržať až do samotného večera a uvidí aj on to rozprávkové zlaté prasa? Scenár, réžia: Peter GärtnerBábky, scénografia: Peter GärtnerÚčinkujú: Peter Gärtner, Lukáš TandaraHudba a hudobný sprievod: Radovan HrbekPremiéra 6.12.2018 v Bytči na festivale Hviezdne nociPodujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
#Divadlo
Vstupenky
DPM: SHIfT
DPM: SHIfT
Divadelné predstavenie z dielne bratislavského DPM -Divadla Petra Mankoveckého.To, čo pre nás začiatkom roka 2020 bolo nepredstaviteľné, je dnes (stále) našou realitou. Po vyhlásení stavu núdze a povinnej karanténe sa ľudia v našej krajine na týždne zatvorili doma – pred svetom a častokrát aj sami pred sebou. Inscenácia SHIFT by mala zachytávať procesy a zmeny v našej spoločnosti, ktoré nastali počas pandémie Corona vírusu. Priamo dokumentuje spomienky, traumy a skúsenosti, ktoré nám táto situácia priniesla do životov.Tvorivý tím reflektuje tému strachu z neznámeho, zo zmien a súčasne poukazuje na neschopnosť mladého človeka žiť sám so sebou alebo s druhou osobou bez možnosti iného sociálneho kontaktu. Inscenácia vznikala metódou kolektívnej tvorby, text je vytvorený na základe dokumentárneho zberu materiálov ako sú rozhovory s členmi tvorivého tímu, ich denníkové zápisky, audio a video záznamy, ako aj faktografický materiál - novinové články, štatistiky a pod.Účinkujú: Lenka Libjaková, Michaela Fech, Šimon Ferstl, Tomáš Pokorný, Pavol ŠimunKoncept: Jana Smokoňová, Katarína K. CvečkováRéžia: Jana SmokoňováDramaturgia: Katarína K. CvečkováText: Jana Smokoňová a autorský kolektívKostýmy: Petra KovácsScéna: Ema TerenHudba: Dalibor Kocián / StroonPohybová spolupráca: Michal HeribanProdukcia: Hana BodákováVýroba videa do predstavenia: Dorota Vlnová, Lukáš TerenViac o divadle DPM (Divadlo Petra Mankoveckého) nájdete na: www.divadlodpm.skUvedenie predstavenia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
#Divadlo
Vstupenky

Ďakujeme za podporu